Absolvovala Panamerické hry v Kostarike, kde kajakári a kanoisti súťažili v dažďovom pralese. Prírodné trate sú už dnes raritou, pretekári sú čoraz viac obklopení betónom.
„Napríklad olympijská trať v Riu, to je čistý betón. Jazdiť na rieke dnes už nie je bežné, trate sú umelé,“ povedala Novému Času Jana Dukátová.
„Naposledy som na prírodnej vode jazdila možno pred desiatimi rokmi. Bola to zmena, ale bolo to super. Hladinu ovplyvňujú dažde, mení sa každý deň. Na trati sú iné vraťáky, iné vlny,“ opísala Dukátová rieku Turrialba, ktorú by domáci radi spropagovali aj vo svete.
„Kedysi do Kostariky chodila jazdiť aj svetová špička, teraz by to chceli oživiť a pritiahnuť európskych pretekárov počas zimnej prípravy. Preteky som vyhrala, ale nebola tu príliš silná konkurencia. Bola som tam vlastne ako akýsi ambasádor, pretože Medzinárodná kanoistická federácia chce viac spopularizovať vodný slalom aj v týchto končinách sveta. Takže som tam aj trocha trénovala s pretekármi zo Strednej Ameriky a z Karibiku. Veľmi boli vďační za to, že som im ukázala na vode pár vecí. Bola to skvelá zmena. Najlepšie bolo, že to bola vlastne úplná divočina, všetko si bolo treba priviezť do džungle, odjazdiť a potom zasa všetko pobaliť,“ dodala Dukátová.
DŽUNGĽA
Rieka Turrialba, Kostarika
- prírodná voda
- zmeny toku
- hladinu ovplyvňujú dažde
BETÓN
Olympijský kanál Deodoro, Rio de Janeiro, Brazília
- umelý kanál
- dno i prekážky z betónu
- štandardný tok vody
