Dokáže zmobilizovať a motivovať ľudí, ktorí urobia pre obec aj nemožné. Tá aj vďaka nim rozkvitá. Csaba Farkas (57) tvrdí, že nie je rozdiel medzi prácou vo väznici a starostovaním. Vždy je to vraj o prístupe k ľuďom.
Ľudia tvrdia, že lepšieho starostu mať ani nemôžu. Csaba Farkas (57) sa len smeje a hovorí, že je to všetko o prístupe k ľuďom a disciplíne. Tú ma v krvi, ako bývalý bachar vie, o čom hovorí. V obci s 330 obyvateľmi dokázal motivovať ľudí bez práce, aby zadarmo robili pre obec. „Chceme, aby to tu nejako vyzeralo, aby tu bol poriadok. Všetko budujeme svojpomocne,“ hovorí Farkas.
Musia sa aj holiť
Sám uznáva, že s ľuďmi, ktorí nepracujú dlhodobo, navyše si radi aj vypijú, to nie je vždy ľahké. „Treba ich len vedieť viesť, robiť s nimi. Ja som zaviedol aj tvrdú disciplínu, majú predo mnou rešpekt. Napríklad trvám na tom, že musia byť denne oholení. Nie vždy to dokážu dodržať, ale ak niekde ideme, do auta ich neoholených nezoberiem,“ smeje sa starosta.
Pre ľudí robí aj nemožné. „Vozím ich na úrad práce hlásiť sa, po lekároch, vybavím, čo treba. Za to, že tu robia, síce nedostanú zaplatené, ale moja manželka im navarí obed, osobne im šúľam cigarety a keďže si väčšina nevie predstaviť život bez alkoholu, dostanú po robote aj víno,“ vymenúva Farkas. To všetko hradí z vlastného vrecka. „My s manželkou už toľko nepotrebujeme,“ dodáva.
Chlapi sú spokojní
„Nerobíme zadarmo, robíme to pre obec,“ s plnou vážnosťou tvrdí invalid Pavol Raček (40). Starosta ho týmto spôsobom vytiahol z nudy a ničnerobenia. Podobne sú na tom aj ostatní. „Prídem za ním na úrad, že toto a toto potrebujem a on hneď rieši. A keď robíme, tak nám je aj veselo a sme hrdí na to, čo sme vytvorili,“ priznáva Jozef Urbán (65), ktorý je už na dôchodku, ale na šichtu je vždy pripravení. „Chodia každý deň, normálne ako do roboty,“ upozorňuje starosta. „Veľmi sme hrdí na pódium z kameňa a kamennú autobusovú zástavku,“ hovorí prvý muž obce.
Samozrejme, aj tu majú svojho najväčšieho majstra a tým je Gabriel Szabó (54). „Ja som taký, rozumiem veciam, viem spraviť všetko, aj keď nemám na to školy,“ skromne sa usmieva. „Nedáme na neho dopustiť. Teraz ochorel na rakovinu, tak mu pomáhame, robotu však ani tak nezanedbáva,“ chváli ho starosta. Paradoxne práca vo väznici mu pomohla pochopiť ľudí a vedieť ich motivovať. „Musím ísť príkladom. To je moja starostovská povinnosť, ináč by som to nevedel robiť,“ zakončí s úsmevom.
