Naozaj sú rodičky ponižované, slovne aj fyzicky napádané, ako ukázal dokument? Na škodlivé zásahy do prirodzeného pôrodu upozorňujú rôzne ľudskoprávne organizácie, na ktoré sa sklamané ženy obracajú. Jednou z nich je aj občianske združenie Ženské kruhy, ktoré bojuje za práva žien počas tehotenstva a pri pôrodoch.
S predsedníčkou Ženských kruhov Zuzanou Kriškovou (34) sme sa rozprávali aj pred dvomi rokmi. Už vtedy dvíhala varovný prst nad tým, čo všetko je v pôrodníctve zle nastavené a čo sa musí zmeniť.
Nedostatky
„Bohužiaľ, neudial sa žiaden posun smerom k pozitívnym zmenám v pôrodnom systéme, a to aj napriek tomu, že na porušovanie ľudských práv pri pôrodoch minulý rok upozornil aj Komisár Rady Európy pre ľudské práva Nils Muižnieks, ktorý vo viacerých prípadoch osobitne menoval Slovensko,“ začína svoje rozprávanie Krišková. „Eurokomisár aj Výbor OSN pre odstránenie diskriminácie žien vyzvali Slovensko, aby odstránili zistené nedostatky a podnikli konkrétne kroky, no naša vláda zatiaľ nepodnikla ani jeden.“
Minister zdravotníctva Tomáš Drucker sa po zhliadnutí dokumentu vyjadril, že scény, ktoré v ňom videl, nepatria do dôstojného správania sa k rodičkám. „Zároveň však nemožno všetkých hádzať do jedného koša, pretože mnoho lekárov si svoju prácu robí dobre a majú veľmi dobrý prístup k pacientom...,“ povedal.
Sťažujú sa?
Film rozdelil nielen spoločnosť, ale aj rodičky na dve časti. Niektoré s ním absolútne súhlasili, iné si pôrodnicu bránili a pýtali sa, koľko z tých nespokojných žien podalo na zariadenie sťažnosť. „Pravdepodobne by takýto tlak na kompetentných pomohol, zároveň je to však obrovský tlak aj na samotné ženy. Veľakrát sú to veľmi intímne, až ponižujúce veci, ktoré sa ťažko dávajú na papier. Okrem toho, ak sa rozhodnú mať ďalšie dieťa, veľa možností, kam ísť rodiť, nemajú. Keď sa budú na nemocnicu sťažovať, ako sa k nim bude správať pri ďalšom pôrode?“ vysvetľuje.
Nešetrných pôrodných praktík je podľa predsedkyne Ženských kruhov viac ako dosť, medzi tie najzávažnejšie pritom patrí tzv. Kristellerova expresia – tlačenie na brucho počas pôrodu. Táto metóda je podľa ministerstva zdravotníctva zakázaná. „Bohužiaľ, aj napriek tomu sa v našich pôrodniciach robí. Ak je to zakázané, prečo potom na vlastné oči vidíte, ako priamo v reality šou na najsledovanejšej televízii tlačia rodičke na brucho? Ako teda kompetentné orgány dohliadajú na to, aby sa zákaz neporušoval?“ pýta sa Krišková
Bolestivé šitie
Ženy sa počas pôrodu často stretávajú aj s epiziotómiou – nástrihom hrádze, teda miesta medzi pošvou a konečníkom. Štatistiky hovoria, že ide o najčastejší chirurgický zákrok počas pôrodu, ktorý by ale zďaleka nemal byť rutinnou praxou, ale iba zákrokom, ktorý má v určitých prípadoch svoje opodstatnenie. Krišková však odhaľuje ešte horšiu časť tohto zákroku. „Realizovali sme výskum ohľadom šitia poranení, ktorý ukázal, že ženy sa často stretávajú s následným šitím bez riadneho umŕtvenia a mnohé z nich toto šitie extrémne bolí. Na čo rodičke teda spôsobujeme ešte väčšiu bolesť?”
Veľmi diskutovaná je aj otázka súkromia rodičiek. „Na mnohých pôrodných sálach sa nezatvárajú dvere, niektoré ich ani nemajú – sú tam iba závesy, ktoré sa tiež často nezaťahujú. V niektorých pôrodných miestnostiach je dokonca pôrodné kreslo otočené rovno na chodbu, kde sa prechádzajú rôzni ľudia.”
Pálčivým problémom žien sú medici, ktorí sa chodia pozerať na pôrody či vyšetrenia žien po pôrodoch. „Jasné, musia sa to niekde naučiť, ale povedzte mi, je naozaj dobrý spôsob učenia sa tak, že do miestnosti vbehne naraz 15 medikov, poobzerajú si ženu a odídu? To, že je to absolútne neefektívne, nám potvrdili aj lekári a lekárky.”
Ženy v dokumente vykresľovali, že museli personál v nemocnici na slovo poslúchať, že to bolo ako v škole. „Na Slovensku je to tak nastavené, že žena prichádza do nemocnice a očakáva sa od nej, že bude poslúchať. Malo by to byť tak, že na ňu v nemocnici čaká tím ľudí, ktorý je pripravený na to, aby spolupracoval s rodičkou, nie ona s nimi,” myslí si Krišková.
Dôležitá dôstojnosť
Ak sa chceme porovnávať s pôrodnicami na Západe, mali by sme v prvom rade podľa Zuzany Kriškovej pochopiť, čo je to dôstojnosť. „Za porušenie dôstojnosti považujeme, ak sa ženy neopýtajú, či súhlasí so zákrokom, alebo ju ani neinformujú, čo jej idú robiť, či dokonca ho vykonajú proti jej vôli. Stretli sme sa s prípadmi, keď ženu po pôrode umiestnili na chodbu, prikryli ju županom a dali jej bažanta, aby sa vymočila. Alebo žene urobili klystír, poslali ju na toaletu, kde nebol papier. Veď toto sa nebavíme o nadštandarde, ale o napĺňaní základných ľudských potrieb,“ dodáva predsedníčka Ženských kruhov.
Dokument Medzi nami ukazoval podľa režisérky Zuzany Límovej rutinnú prax v slovenských pôrodniciach. Poukázal na nedostatočné súkromie žien pri pôrodoch, neosobnosť zdravotnej starostlivosti o rodičky a zaznamenáva snahu žien udržať si vlastnú dôstojnosť. Jedna z najkontroverznejších častí dokumentu bola tá, kde sa lekár na kameru priznal, že rodičke počas pôrodu dal facku „lebo bola hysterická”. Podľa neho je to bežná prax.
Čo bolo podnetom pre natočenie dokumentu Medzi nami?
O tému pôrodníctva som sa zaujímala už predtým, ako som otehotnela. Počas narodenia našej dcéry som si všimla, že pôrodnica je akýmsi uzavretým svetom, ktorý má vlastné pravidlá. Po tom, čo sme mesiace zbierali informácie a hovorili s desiatkami žien, slovenským aj zahraničným zdravotníckym personálom, ľudskoprávnymi organizáciami i psychoterapeutkami, sme sa do pôrodníc vrátili s kamerou.
S akými praktikami, ktoré ženy najviac traumatizujú a ponižujú, ste sa počas natáčania stretli?
Ženy, s ktorými sme hovorili v nemocnici alebo mimo nej, mnohokrát spomínali, že im chýbal dostatok informácií, rešpektujúce zaobchádzanie zo strany personálu, intimita. Často sa cítili osamelé a iba pasívne popostrkované, akoby nemali k svojmu pôrodu čo povedať. To, v akých podmienkach sa dnes na Slovensku rodia deti, je nedôstojné.
Prečítala som si na internete reakciu: „Naše mamky rodili za komunistov jedna radosť a žiadna sa nesťažovala, tak ako to je dnes. Matky sú iba strašne rozmaznané.“ Dá sa vôbec porovnávať prax z pred 30 rokov s tou dnešnou?
Na našich projekciách sa nám stáva, že aj ženy, ktoré rodili pred desiatkami rokov, si uvedomia, že v sebe dlho potláčali svoju negatívnu skúsenosť z pôrodu. Je to, akoby odomkli trinástu komnatu, ktorá im pomohla tento zážitok prežiť tým, že ho vytesnili. Myslím si, že je veľká škoda, ak sa pocity žien s negatívnou skúsenosťou takýmto spôsobom bagatelizujú.
Nie sú dnešné mamičky iba viacej úzkostlivé, ako to bolo v minulosti?
Neviem, či sú dnešné ženy úzkostlivejšie ako kedysi. Každopádne, sú si viac vedomé svojich práv.
Čítala som o vyhrážkach nemocnice, ale nikde som sa nedočítala, čím konkrétne sa vám vyhrážali... Prezradíte nám to?
Nemocnica požadovala okamžité zastavenie distribúcie filmu pod hrozbou právnych následkov.
Je fackanie rodičiek, ako tvrdil lekár v dokumente, bežná prax?
Andrej Karkalík, gynekológ
„Poznám spomínaný film. Žiaľ, mám pocit, že je trochu tendenčný a v pravde neodhaľuje celý stav pôrodníc na Slovensku. Aj tak však dúfam, že napomôže k zmene podmienok, ktoré sú rokmi nezmenené. Pokiaľ ide o spôsob komunikácie s rodičkou, brachiálne donútenie je absolútne neprípustné. Také niečo je zlyhanie lekára. Žiaľ, rodičky často nespolupracujú, vôbec si neuvedomujú, aký môže mať hypoxia dopad na dieťa. Naším cieľom je zdravá matka a dieťa. Preto je dobré, ak je pri pôrode partner, ktorý pozná osobnosť rodičky, vie zareagovať a byť nápomocný pri pôrode.“
