Exkluzívne pre Nový Čas víkend porozprávala, ako prežívala hodiny pred svadbou, samotný obrad aj to, čo jej manžel zašepkal do ucha, keď ju zbadal prvýkrát vo svadobných šatách.
Kedy si uvedomila, že sa bude vydávať
Zbehlo sa to všetko veľmi rýchlo. Od momentu, keď ma Alexander požiadal o ruku, až po svadbu. Keď sme rozmýšľali, aký termín zvolíme, tak sme si povedali, že načo čakať do budúceho roka. Pozreli sme do kalendára, sobotu vymenili za piatok, a termín 22. 9. bol na svete. Hneď sme vedeli, že oslavu urobíme vo Vojke nad Dunajom v čárde, kde sme sa vždy cítili príjemne. Mimoriadne nám vyšli v ústrety, s ničím nebol problém a najmä sme všetci ocenili vynikajúce domáce jedlo a rodinnú atmosféru.
Chceli sme, aby obrad aj oslava v štýle garden-párty boli na jednom mieste, najmä kvôli našim rodinám. Moju svadbu som vlastne nikdy nemala vysnívanú. A možno to bolo aj dobre. Lebo takúto úžasnú by sa ani vysnívať nedalo. Takú sme jednoducho museli zažiť. To, že sa idem naozaj vydávať, som si prvýkrát uvedomila vtedy, keď mi kostýmová výtvarníčka poslala fotografie svadobných šiat. Síce boli na fotke ušité zatiaľ len z plátna, ale vtedy som sa rozplakala.
