Jeden patrí významnému štátnikovi Ivanovi Markovičovi, tri kamene pripomínajú rodinu Rübnerovcov, zavraždenú v Osvienčime. Dva kamene sú venované príbehu manželov Neumannovcov, ktorí sa pred smrťou ukrývali v nemocnici pod zámienkou choroby.
Za každým kameňom je krutý osud Židov, ktorí prišli počas 2. svetovej vojny o život v koncentračných táboroch a nikdy sa nevrátili domov. „Snažíme sa vyhovieť rôznym žiadostiam, ktoré dostávame od pozostalých alebo ľudí, ktorí sa stretli so zaujímavým príbehom. Toto bol aj prípad umiestnenia týchto 6 kameňov,“ ozrejmil Andrej Čierny z občianskeho združenia Antikomplex.sk, ktoré koordinuje projekt Stolpersteine na Slovensku.
Grösslingová ulica 55
Rübnerovci: Rodinu usmrtili plynom
Manfred Moritz, starostlivý otec, postavil 2. poschodie obytného domu na Grosslingovej ulici, ktorý stojí dodnes. Žili v ňom spolu on s manželkou Alicou, dcérou Elizabetou a synom Tuvim. Z rodiny sa podarilo zachrániť iba synovi, ktorého poslali do Palestíny, kde dodnes žije a je z neho oceňovaný básnik.
Hlavné námestie 5
Neumannovci: Pred smrťou sa ukryli v nemocnici
Manželia Alexander a Margit sa pokúšali zachrániť tak, že sa ukrývali v nemocnici pod falošnou diagnózou. Ich dcéra pod falošnou identitou slúžila v niekoľkých domácnostiach. V nemocnici ich niekto udal, poslal na nich gestapo. To tam bolo na niekoľkokrát a postupne ich našli.
Pár týždňov pred oslobodením ich na konci roku 1944 deportovali do koncentračných táborov Osvienčim a Ravensbrück a Alexander zomrel v októbri a Margit v novembri 1944. Ich dcéra sa zachránila, žila na Slovensku a v roku 1968 emigrovala do Izraela, kde stále žije. Dnes má Miriam Adamcová-Neumannová 92 rokov a na odhalenie kameňov prišla so synom.
Ulica Boženy Němcovej, roh s Hlbokou cestou
Ivan Markovič: Zažil zverstvá dvoch koncentrákov
Ivan Markovič, bývalý minister obrany a štátnik Československej republiky. V čase, keď sa rozbíjalo Československo, išiel Markovič do Prahy. Počas pár dní, keď bol vyhlásený tzv. slovenský štát a bolo okupované Česko, sa okolo 16. marca chcel vrátiť do Bratislavy, no dostal echo, že ho po návrate na Slovensko ako politického odporcu zatknú a pošlú do väznice v Ilave. Vrátil sa preto do Prahy, kde ho však o pár mesiacov Nemci zatkli v deň, keď napadli Poľsko. Držali ho najskôr vo väzení na Pankráci, potom ho väznili v koncentračných táboroch Dachau a Buchenwald, kde vo februári 1944 zomrel.
