„Myslím, že mi to dosť pomôže aj v športových výkonoch,“ povedala nám v rozhovore. Rozprávali sme sa tiež o rýchlych motorkách, vylihovaní na dovolenke a kolektívnych športoch, ktoré by vraj robiť nemohla.
Dôležitým faktorom vašich úspechov je psychická odolnosť. S tým sa človek musí narodiť?
Myslím, že niektoré veci človek musí mať v sebe od narodenia. Dá sa to nejako vycvičiť, no psychiku má určite niekto lepšiu, niekto horšiu. V tomto našom športe, v tej najlepšej trojke, rozhoduje.
Čo vás vie vystresovať viac ako chvíle pred štartom druhého kola slalomu po tom, čo ste prvé vyhrali, a idete celkom posledná?
Asi nič. To, čo zažívam pred druhým kolom, nikde inde nezažijem. Je to špecifický stres, s ktorým sa treba vyrovnať. V našom športe máme minútu na daný výkon a len jednu šancu. Podobný stres som ešte nezažila.
Vašou veľkou oporou je brat Boris. Aké to je, keď s vami nemôže ísť na preteky?
To sa ešte nestalo. Je jednoducho stále so mnou a neviem, aké by to bolo bez neho. Bývame spolu, je so mnou na štarte, v reštaurácii pred druhým kolom. Stará sa o mňa, potrebujem ho. Každý z najlepších pretekárov má niekoho blízkeho pri sebe, aby sa cítil ako doma.
Takže on nemôže ani ochorieť.
Nemôže. (smiech) Všetkých štyroch ľudí, čo mám v tíme, potrebujem. Vďaka nim podávam výkony.
