Čo by za to iní dali... S Emmou Drobnou (23) sme sa rozprávali o štúdiu herectva, varení, tetovaniach, spoločnej domácnosti s frajerom aj o celoživotnej vojne s mravcami.
Vraj ste ten typ, čo ožíva, keď poriadne zasvieti slniečko a prichádza leto.
Áno, oveľa radšej mám leto, teplo ako zimu a pochmúrne počasie. Slnko ma dobíja. Teraz bolo pár zamračených dní a už som cítila, akoby išla jeseň.
Na druhej strane, v zime vás podľa vlastných slov chytajú depresie, a tie podporujú tvorivosť. Takže teraz máte umelecký útlm?
Dá sa povedať, že áno. Texty, ktoré práve zhudobňujeme, boli napísané ešte v zime. Keď som smutná, depresívna, oveľa ľahšie sa mi píše. Rozmýšľam vtedy nad tým, prečo to tak je, čo sa deje a píšem o tom. A keď som veselá, iba si užívam prítomnosť.
Cez prázdniny ste už stihli dovolenku na chorvátskom ostrove Pag, aj pracovný výlet do Anglicka. To je všetko, či ešte sa len rozbiehate?
Je to tak, že prvý letný mesiac som, pokiaľ ide o prácu, mala úplné voľno. No a teraz to už začína byť pracovné - dokončovanie albumu, tanečné tréningy na Let´s Dance. Zábava pôjde bokom.
Ale aj dobrý tréning môže byť zábava.
Určite. Veľmi sa na to teším. Že budem vedieť tancovať, nehovorím, že špičkovo, ale určite lepšie ako teraz. Vždy som chcela tancovať, ale nikdy mi nenapadlo prihlásiť sa do nejakého kurzu.
Koľko ste už toho vypotili na parkete?
Zatiaľ máličko, najprv som bola na dovolenke ja, potom môj tanečný partner. Naplno sme začali prvého augusta, 3-4 tréningy do týždňa, 3-4 hodinky za tréning. Som zvedavá, čoho budem schopná.
