Odvolanie Bezáka z čela Trnavskej arcidiecézy vyvolalo množstvo vášní. Aj päť rokov po tom akákoľvek zmienka o tom, že by mohlo dôjsť k vysvetleniu či náprave, vyvoláva veľký záujem verejnosti. Obľúbený duchovný hľadal niekoľkokrát nádej u pápeža Františka, ktorý mu prisľúbil pomoc, avšak dodnes neprišla.
Odvolali vás pred 5 rokmi. Ako na to spomínate?
Päť rokov je už naozaj dosť, to už aj smútok po tých rokoch pomaly opadáva. Je to príliš najmä z pohľadu človeka, ktorý má už 57 rokov. Pre mňa to je mŕtva vec. Chcem v živote hľadať jeho nové rozmery, pretože mi predsa len dosť rýchlo uteká pomedzi prsty.
Ako strávite deň tohto smutného výročia?
Nechcem si tých 5 rokov pripomínať. No cez víkend, ak bude pekné počasie, si vezmem bicykel a pôjdem sa previezť. Však tu blízko sú Senecké jazerá, tak možno zájdem tam a možno si zahrám aj pingpong. Človek si zlé veci nechce pripomínať a mať ich ako nejaké výročie, pretože je to niečo, čo do môjho života nemalo patriť.
Neuvažujete, že svoje spomienky spíšete do knihy?
Niekedy možno, ale občas si myslíte, že sú také chvíle, že najlepšie je byť ticho a musíte to nechať v sebe pôsobiť a uvedomiť si, čo bolo, čo je a čo bude. Stále mám ešte niečo pred sebou.
Ako relaxujete?
Čítam knihy, som v dome s rodičmi, ktorí už majú svoj vek, tak sa o nich starám...Stále cvičím, práve to cvičenie cirkvi tak prekážalo, a starám sa o dom. Môžem sa venovať rodine a je to úplne iný rozmer. Doprial by som to aj niektorým kolegom, aby sa pokúsili žiť úplne obyčajný život. Naozaj sa nechcem vychvaľovať, no v minulosti som vytiahol po 10-krát so stokilovými činkami, teraz už len 9, keďže som starší.
Kde v súčasnosti beriete financie?
Niečo mám našetrené, no na druhej strane, chvalabohu, mám ešte rodičov, aj keď to je skôr tak žartovne povedané. (smiech) No keď vy sám budete mať 57 rokov, budete vedieť, že človek už vtedy nejaké veľké potreby nemá. Po svete som toho veľa pochodil a videl a skúsil som tiež veľa vecí. Napríklad keď som túžil po drahých hoteloch, tak som mal takú možnosť tam byť, no zároveň som si vyskúšal aj byť na lodi, ale poskúšal som si aj také jednoduché veci, napríklad spať dakde na karimatke.
Takže prácu nemáte?
Nie, aj keď nad niečim už rozmýšľam, pretože bude treba niečo robiť. Napríklad nejaké prednášky, možno aj tá kniha, čo ste spomínali, bude v pláne. Skôr som čakal, ako sa to celé vyvinie, no na druhej strane by som ešte nechcel byť dôchodcom.
Nebudete teraz viac cestovať?
Ja som už všetko skúsil.
Naozaj všetko? Na bývalého duchovného celkom odvážne slová...
No čo sa týka cestovania. (smiech) Pochodil som už dosť krajín, možno by som chcel ešte vidieť Ameriku.
Nerozmýšľali ste teraz, keď ste von z oficiálneho cirkevného života, že si niekoho nájdete?
Však mám už 57 rokov.
Veď ste fešák, ako hovoríte, tak cvičíte. Záujem by bol, nie?
Ale o 10 rokov budem mať 67 rokov, takže v tomto smere by som chcel byť trochu reálny. Nehovorím, že myšlienky, ktoré človek má, by nelozili doslova po celom svete, ale chcel by som ostať nohami na zemi. Vzhľadom na to, kým som, sa snažím žiť viac realisticky. Tak pomalšie, aj s tým športom, aj keď ma už opúšťajú svaly. Už to nie je také ako voľakedy, že si zacvičím a ma to prejde, teraz ma všetko bolí.
