Partička sa tak vybrala na najvyšší vrch pohoria Malej Fatry - Veľký Kriváň. Na tom by nebolo nič zvláštne, keby v 19. storočí naši národovci nezačali s výstupmi na úplne iný Kriváň - ten vo Vysokých Tatrách.
„S myšlienkou organizovať národné výstupy na Kriváň prišiel slovenský spisovateľ a vydavateľ Gašpar Fejérpataky-Belopotocký,“ píšu kotlebovci na sociálnej sieti. Spolu s tým sa pochválili aj fotografiami z túry, ktorá mala byť poctou pre Ľudovíta Štúra či Jozefa Miloslava Hurbana, ktorí v roku 1841 začali s rozvíjaním tradície výstupov na Kriváň.
Avšak ten známejší vo Vysokých Tatrách, na ktorý liezli z Liptovského Mikuláša. O to smiešnejšie vyznieva dodatok kotlebovcov, ktorí sa tvária ako národní buditelia a to, že netrafili správny vrch, im neprekáža. „Ako členovia národne orientovanej strany sme hrdí na slovenské tradície a nadväzujeme na ne,“ dodali sympatizanti fašistov.
