Miroslav Povec (36) zo Spišských Tomášoviec si postupne získal sympatie väčšiny protivníkov, ale najmä si na svoju stranu priklonil divákov. Rozprávali sme sa s ním aj o tom, ako v cudzine vláčil zastrelené jelene z kopcov a ako rýchlo plánuje rozhádzať výhru 75 000 €.
Ján Raninec po návrate na Farmu dookola rozprával, že má nahrané všetky epizódy a presne vie, kto naňho čo povedal. Vás ohovárali najviac - tiež to máte zmapované a bolí vás z toho srdce?
Fúha, nemám. Pozrel som si, kto na mňa čo hovoril, ale že by som mal ťažké srdce... Nechávam to tak, každý nech si žije svoj život, ako chce, každý vie, čo tam spravil a povedal. Ja myslím na to dobré, čo bolo. Tie začiatky boli z mojej strany ťažké, ale išiel som ďalej.
Najprv z vás robili farmára týždňa z recesie či z trucu, ale neskôr preto, že vám verili. Ako sa to vlastne stalo, že na vás protihráči takto radikálne zmenili názor? Tomu naozaj ťažko rozumieť.
Ja tiež neviem... Myslím, že veľa ľudí ma prvý týždeň podcenilo. Naozaj som vtedy mal toho dosť, preto som aj dal pánsky duel. Všetci boli proti mne, každý chcel, aby som vypadol. Nezvládal som to, hovoril som si, že mám dosť práce aj doma. Do toho duelu som však dal všetko, vyhral som a mnohých to prekvapilo.
Nebolo najhoršie to, keď vám dlho nik neveril, že ste schopný niečo zmysluplné spraviť?
To je pravda. Dali mi akurát rezať drevo. „Tu rež!“ Hotovo. Na začiatku tam bol veľký chaos, lebo každý chcel rozhodovať, tak som striktne povedal, že budem počúvať len Janka. A jemu sa nepáčilo, keď som mu povedal, že ho nebudem počúvať ako psík, lebo niektoré jeho rozhodnutia sa mi zdali nelogické. Chcel som to urobiť inak, a to mi nedovolil.
Asi som. Som ošľahaný životom. Keď som bol farmárom týždňa, hovorili mi, že neviem robiť s ľuďmi, ale keď vám niekto nechce robiť, tak robiť nebude, aj keď idete naňho pekne. Ja som však nikomu nevynadal, akurát som sa bránil, keď na mňa niekto útočil.
Váš spôsob komunikácie s ostatnými bol zo začiatku veľmi špecifický. Kládli ste jednu otázku za druhou a ostatných tým privádzali do zúrivosti. A navyše ste si to očividne užívali.
Trochu áno. Ale neviem, čo je zlé na otázkach. Kto sa veľa pýta, veľa vie. Čím viac otázok, tým lepšie sa to vysvetlí, a nie je problém. Problémy nastávajú, keď viazne komunikácia. Tu však išli moje otázky na nervy.
Ono to až vyzeralo ako taktika.
Nie taktika. Ja taký som, tí, ktorí ma poznajú, berú ma dakedy s rezervou, vraj sa veľa pýtam. (smiech)
Stali ste sa miláčikom farmárov a podľa finálového hlasovania aj Slovákov. Aké to je, keď si vás teraz všetci obzerajú ako zvieratko v zoo?
Nevnímam to tak. U nás v dedine ma poznajú všetci, v mestečku, tam už sa chceli fotiť... Ale nejako si to nepripúšťam, som obyčajný človek.
Farmu ste absolvovali aj so žalúdočným vredom. Bolo to veľmi zlé pri tej zvláštnej strave?
Vydržal som to, iba raz mi bolo v noci veľmi zle, z otrúb. Potom som ich už nejedol. Vred som mal pred nejakými piatimi rokmi, no potom sa to ustálilo. Keď sa najem a potom robím, mám pohyb, tak mi dobre spaľuje.
Ono to je tak, že po strednej drevárskej škole som začal podnikať, ale nemal som prax. A to bol problém. Preto som sa normálne zamestnal, aby som sa naučil čo a ako. Robil som nábytok, starožitné imitácie nábytku, okná, podlahy... Potom som odišiel na rok a pol do zahraničia a po návrate som si opäť založil živnosť. Dnes, keď chce niekto altánok, urobím altánok, keď chce schody, urobím schody, ale najradšej rezbárčim, najmä pokiaľ ide o sochy.
Vraj ste robili aj snubné prstene z dreva.
Áno, kamarát raz chcel, tak som mu k tomu spravil aj škatuľku.
A ako je to s maľovaním, ktoré vám tiež ide?
Sem-tam ma to chytí. Mal som taký plán, že aspoň jeden obraz do týždňa. Začal som s tým, keď som bol v Škótsku, lebo tam som si nemohol priniesť všetko svoje rezbárske náradie a kúpiť to tam by bolo nákladné. Tak som si kúpil len štetec a farby a maľoval som.
Krajinky?
Začal som so zajacmi, ktoré tam všade behajú. (smiech)
Čo vás zaviedlo do Škótska?
Zaľúbil som sa, a preto som odišiel. Nevedel som však ani slovo po anglicky a bolo preto ťažké nájsť si prácu. Medzičasom som sa preto aj vrátil domov, no potom sa nejakým zázrakom naskytla robota na jednom panstve. Nechali si ma rok a neskôr som ešte išiel robiť na jeden ostrov na iné panstvo, kde som pomáhal aj pri poľovačkách.
To ste mali niečo ako farmárčenie, len na vyššej úrovni.
Áno, ale zvieratám som sa veľmi nevenoval, staral som sa o to, aby všetko fungovalo v dome i vonku. A na jeseň som pomáhal pri poľovačkách.
Nie. Tam sú iné poľovačky ako u nás. Nemajú tam veľmi stromy, len si chodia a strieľajú jelene. Ja som chodil a ťahal ich dole z kopca niekde k ceste.
K práci s drevom vás priviedol dedko. Čo otec, ten vás nijako neovplyvnil?
Naši sa rozviedli, keď som mal desať rokov. Bol som ešte malý, nevedel som, čo všetko sa tam dialo. Ale nebolo to dobré. Otec bol zámočník, robil so železom a ja som bol u starých rodičov a dedovi som pomáhal v dielni.
Najdôležitejším človekom vo vašom živote je očividne mama.
Áno. Je to mama, každý má len jednu. Vážim si ju.
Ale poriadne ju iritujete svojimi dredmi.
(smiech) Je to moja vec, som dospelý človek. Kedysi, pred šiestimi rokmi, som ich mal deväť, postupne som si ich strihal a zostali mi tri. Zatiaľ mi to neprekáža, ale možno príde raz čas a ostrihám si ich. Čo si kto myslí, to neriešim.
Ako 36-ročný človek ste už v kategórii starý mládenec. Dobrovoľne, či stále hľadáte?
Určite sa chcem oženiť, to je jasné. Chcem si založiť rodinu, vychovávať deti a verím, že to raz príde. Tie vzťahy, čo boli, nevyšli, idem ďalej. Ale radšej budem sám, ako by som mal byť s niekým len preto, aby som nebol sám.
Farma vám aj v tomto smere určite otvorí dvere.
(smiech) Bude to zaujímavé, len aby to nebolo pre peniaze.
Treba ich rýchlo pomíňať a vy vraj už viete na čo. Budete mať vlastnú farmu aj na úkor práce s drevom?
Chcem farmu, zo začiatku menšiu, ale myslím, že to ide dokopy aj s drevom.
Ale na jedného to už bude veľa.
Jasné, ale veď ľudí je dosť, verím, že nájdem takých, na ktorých sa budem vedieť spoľahnúť. Určite si zvieratá nezaobstarám všetky naraz, pomaličky, postupne. Zo začiatku by som hospodáril v rodičovskom dome a mám aj pozemok po dedovi...
Zrejme ste mali čas plánovať si to všetko počas Farmy.
Ja som veľmi nerozmýšľal v štýle: Čo by som... Beriem to tak, že teraz už je to fakt a môžem rozmýšľať. Nerád rozmýšľam dopredu.
Ale snívanie je fajn.
To áno, v mojom prípade to neboli plány, ale sny.
Plánujete niečo aj rozhádzať na pôžitky?
Možno pôjdem na dovolenku. Musím si to premyslieť. Určite nechcem začať len tak rozhadzovať, treba mi v prvom rade investovať do dielne, auto mám staršie, je toho veľa...
