Napriek tomu sú skromnosť a pokora jeho najtypickejšie povahové črty. Jeho posledný himalájsky úspech - Dhaulágirí (8167 m), siedma najvyššia hora sveta, je jeho štrnásta osemtisícovka. Petra sme stretli po návrate z expedície opäť v horách - na chate pri Zelenom plese, kde ho čakal chatár Tomáš Petrík, ďalší člen himalájskej výpravy.
Hámora sa všetko začalo pred viac ako 30 rokmi v horolezeckom oddiele v Tatranskej Polianke. Tam získal základy lezenia a horolezectva, tam sa zoznámil so svojou budúcou manželkou Máriou a práve tam sa začali jeho oči upierať nielen na ňu, ale aj na vysoké končiare.
Za socializmu to boli vrcholy vtedy sovietskeho Pamíru, potom prišli Alpy. „Vážnym míľnikom v mojej ceste k osemtisícovkám bola v roku 1998 slovensko-čínska expedícia na Mount Everest. Tam som pochopil, ako na hory liezť nechcem. Žiadne veľké podporné mužstvo, množstvo šerpov, kyslík a iná pomoc odvtedy pre mňa neprichádzajú do úvahy. Som veľmi rád, že som tú veľkú expedíciu zažil, lebo neviem, aká by bola moja ďalšia cesta, keby som toto nepodstúpil.“
Aby si to vyskúšal, ako liezť s minimom podpory, na nejaký čas sa odpútal od himalájskych osemtisícoviek a vrhol sa na projekt Seven Summits. Výstupom na Mount Vinson (4 892 m), najvyšší vrch Antarktídy, dosiahol 3. januára 2003 ako prvý Slovák a 75. človek na svete všetkých sedem najvyšších vrcholov na všetkých kontinentoch.
Hrozný rok
Do Himalájí sa vrátil v rokoch 2004 a 2006 a dosiahol tu fantastický úspech, keď v jednej sezóne zdolal Čo Oju (8 201 m), Annapurnu (8091 m) a Broad Peak (8047 m). Na týchto výpravách vznikla neformálna lezecká skupina Tres Pedros. „Dali sme sa dokopy traja Petrovia – Poliaci Piotr Pustelnik a Piotr Moravski a ja. Panoval medzi nami nádherný súzvuk. Pustelnik bol najstarší a najskúsenejší a my dvaja jeho učni. Ja ten starší a Piotrek Moravski taký mladý býček, plný elánu a energie, ktorého bolo treba ešte krotiť. Bohužiaľ, práve pod Dhaulágirí v roku 2009 nad základným táborom Piotrek spadol do ľadovej trhliny a zahynul. Prišli sme o veľkého kamaráta, bol to hrozný rok.“
Jediný
S Pustelnikom sa o rok nato vybrali na Annapurnu. „On si týmto úspešným výstupom skompletizoval svoju Korunu Himalájí a ja som na Annapurnu vyšiel už druhýkrát. Pri zostupe som prvýkrát v živote zažil búrku v osemtisícovej výške. Blesky tu šľahali nie z hora dolu, ale vodorovne. Niekoľko nás aj zasiahlo. Myslel som, že je to náš koniec. Nakoniec sme to prežili - síce s popáleninami, so spáleným oblečením a zničenými topánkami, ale prežili,“ spomína na chvíle boja o život Hámor, ktorý ako jediný človek na svete na Annapurnu vystúpil z obidvoch strán.
Peklo v horách
Skompletizovať Korunu Himalájí sa mu podarilo práve v marci tohto roka výstupom na Dhaulágirí (8167 m). „Bola to po dlhom čase čisto slovenská expedícia. Miško Sabovčík tu bol v role učňa, no v žiadnom prípade to nebol nováčik. Pod horou stál hotový, rozumný horolezec. Okrem neho boli s nami Mišo Gabriž a Tomáš Petrík, ktorí už majú svoje himalájske ostrohy. Náš úradný expedičný jazyk po dlhom čase bola slovenčina, dokonca so spišským prízvukom,“ smeje sa Hámor. „Dosť sme si to užívali, lebo veľa času sme trávili spolu v stane pre veľmi zlé počasie. V posledných rokoch je to v Himalájach čoraz horšie. Okrem sneženia a vetra tam býva ešte silnejšie sneženie a víchrica. Také tie pekné 4- až 6-dňové okná pekného počasia sa už ani nevyskytujú. Aj tohto roku sme vrchol stihli len tak-tak...“
Zodpovednosť
Pre zlé počasie v tom čase zahynul tesne pod Mount Everestom Slovák Vladimír Štrba a s ním aj šiesti ďalší.
„Každá smrť je zlá a v horách ju vnímate obzvlášť citlivo. S Vladimírom Štrbom som bol na jednej himalájskej expedícii, poznal som ho, no čo presne sa tam stalo, neviem. Viem len, že je to veľká tragédia, každý je smutný, keď sa rúbe v jeho lese. My sme si výstupom na Dhaulágirí trochu pripomenuli aj Piotreka Moravského, ktorý tam nešťastne zahynul a je tam pochovaný. Bol s nami aj mladý Miško, možno aj kvôli nemu som si dával obzvlášť pozor. Je vo veku mojich detí a som rád, že bol s nami a dobre to dopadlo.“
Znova Everest?
Po kompletnej Korune Himalájí si Hámor robí ďalšie plány. „Dhaulágirí nebola posledná osemtisícovka, v Himalájach je mnoho nevylezených ciest a krásnych ciest. Niekedy sa oplatí aj vrátiť sa na tie prejdené. Aj keď je to niekedy extrémne namáhavé, a na vrchole väčšinou nie je času ani síl na nejaké rozjímanie a emócie, horolezectvo je taký zvláštny šport. Jeho súčasťou je aj cestovanie, poznávanie, príroda a priateľstvá...“
Uvažuje aj nad tým, že by sa ešte raz vrátil aj na najvyšší vrchol - Mount Everest. Ten jediný totiž pred rokmi zdolal s pomocou kyslíka a s podporou veľkej expedície. „Ak pôjdem na Everest, tak určite nie kvôli kyslíku. Pôjdem tam niečo pekné vyliezť, s niekým, s kým sa to oplatí. Omnoho väčší problém ako kyslík sú podľa mňa šerpovia. Keď si niekto zaplatí troch, piatich šerpov, ktorí mu všetko nosia, prešľapávajú cestu, ťahajú laná a potom niekto povie, že Everest vyšiel alpským ľahkým štýlom, tak to nie je fér. Je to, akoby ste išli Tour de France na tandemovom bicykli, vy by ste držali riadidlá a ostatní by za vás šliapali. Nielen v horách, ale aj v živote má byť každý sám za seba,“ dodáva Hámor.
Hámorove osemtisícovky
• 1998 Mount Everest (8 848 m)
• 2006 Čo Oju (8 201 m)
Annapurna (8 091 m) - 1. slovenský výstup
Broad Peak (8 047 m) - 1. slovenský výstup
• 2007 Nanga Parbat (8 125 m)
• 2008 Gašerbrum I (8 068 m)
Gašerbrum II (8 035 m)
• 2010 Annapurna (8 091 m) - druhýkrát
• 2011 Makalu (8 465 m)
• 2012 Kančendženga (8 586 m)
K2 (8 611 m)
• 2013 Lhoce (8 516 m)
• 2014 Šiša Pangma (8 027 m)
• 2016 Manaslu (8 163 m)
• 2017 Dhaulágirí (8167 m)
