„Nevedel som sa rozhodnúť, chcel som byť lekárom aj maliarom. Napokon som prijal praktické riešenie. Ak budem maliar, asi nebudem môcť liečiť, ako lekár však môžem maľovať,“ hovorí Karol Mika, pre ktorého je lekárstvo nielen poslaním, ale aj obrovským koníčkom.
„Prvého októbra v roku 1949 som sa oženil a hneď na druhý deň som odišiel študovať do Bratislavy,“ spomína Karol Mika, ktorý po šesťročnom štúdiu odišiel pracovať ako lekár domov do Banskej Bystrice. Podľa predpisov musel najskôr prejsť všetkými oddeleniami od gynekológie cez chirurgiu či transfuzológiu. Potom začal pracovať ako obvodný lekár v Banskej Bystrici.
Práca je mu koníčkom
Denne robil 12 až 13 hodín a k tomu služby na pohotovosti a návštevy v bytoch. „Mal som zrejme najväčší obvod v bývalej republike. Pamätám si, že počas jednej víkendovej služby som mal 156 pacientov. Každý mesiac ma vtedy trestal ten režim vtedajší nepodarený, že mám vysoké náklady na liečivá. Najväčšie v republike. Ja som tej komisii ako primitívom vysvetľoval a pýtal sa: Koľko majú tí druhí pacientov? Ja som nevedel, koľko ich mám, iba to, že ich bolo veľa. Až neskôr, keď to spočítali, zistili, že ich mám okolo 17-tisíc,“ vysvetľuje lekár.
A nechystá sa vychýrený odborník už konečne na oddych do dôchodku? „To je, ako keby ste sa spýtali rybára, ktorý loví ryby. No už máš 60, prečo tie ryby ešte stále chytáš. Jeho to ale baví. Pre mňa je dar boží, že robím službu, ktorú naozaj mám rád,“ dodáva lekár, ktorý prednáša aj na univerzite tretieho veku a v súčasnosti má ešte asi približne tisíc pacientov aj z okolitých miest.
