V meste svetoznámeho piva hrá už siedmy rok. Plzeň si obľúbil. Natoľko, že o nej hovorí ako o svojom druhom domove. Rodák z Novej Bane začína pomaly rozmýšľať i o mimofutbalovej budúcnosti. Ako prezradil pre Plzenský denník, nevylučuje, že na západe Čiech ostane aj po skončení aktívnej činnosti. „Som tomu naklonený. S rodinou sme tu spokojní. Nikdy však neviete, čo bude za mesiac, za rok.“
Život futbalistu nie sú iba tréningy, zápasy, štadión. Bakoš sa snaží žiť naplno aj vtedy, keď si vyzuje kopačky a vyzlečie prepotený dres. „Že by som behal po meste a navštevoval pamiatky, tak to určite nie. Radšej utekám do prírody. Na ryby. Do lesa. Tam sa cítim dobre. Pripomína mi to chvíle z detstva s mojimi starými rodičmi. Okolo Plzne je plno rybníkov a lesov. Mám svoje miesto, ale nechám si ho pre seba. Rybolov je pre mňa najmä relax.“
Viktoria Plzeň je klubom, v ktorom je jedna z najvyšších koncentrácií slovenských futbalistov. Nielen teraz, ale aj v nedávnej minulosti. Bakoša teší, že tu všetci zanechali svoju pečať a dobrý dojem. „Ja som to nikdy nevnímal tak, že niekto je Slovák a niekto Čech. Keď som prišiel do klubu, neriešil som, či je tu Bakoš, Čišovský, alebo Ďuriš. Boli sme viktoriáni. Čechoslováci, ktorí sa rozdeľovali v kabíne len počas olympiád alebo medzištátnych zápasov.“
Bakoš zatiaľ nepozná odpoveď na otázku, čo bude robiť, keď sekne s futbalom. O trénerstve nechce nahlas hovoriť. No myšlienky postaviť sa raz na druhú stranu futbalovej barikády mu hlavou víria. Ak by sa mal vydať práve touto cestou, musel by si ju vraj najskôr vyskúšať v praxi. Rád by si tiež dokončil štúdium na Univerzite Alexandra Dubčeka v Trenčíne, ktoré prerušil tesne pred ziskom bakalárskeho titulu. Okrem futbalu mu teraz robí veľkú radosť syn Matias. „Narodil sa 11. februára. Týždeň pred začiatkom sezóny. To si človek hneď uvedomí, že v živote existujú aj iné krásne veci. I vďaka nemu prežívam nádherné obdobie,“ dodal Bakoš.
