„To je také jednoduché, až je to geniálne. Škoda, že to nenapadlo mne,“ týmito slovami okomentoval nápad prezliekacích fliaš istý profesor zo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, ktorý ako jeden z mnohých projektu ochotne podal pomocnú ruku. Technológia je v princípe jednoduchá, prispôsobiteľná a teda aplikovateľná v rôznych odvetviach. Uplatní sa predovšetkým v potravinárskom, chemickom, petrochemickom a farmaceutickom priemysle.
Pre lepšiu ilustráciu budeme brať do úvahy klasické plastové fľaše od mlieka, ktoré sa pred naplnením „oblečú“ do špeciálnej fólie. Tá sa po spotrebovaní obsahu zvlečie a vyhodí do kompostu, kde sa prirodzene rozloží, čím nevzniká žiadny ďalší plastový odpad. Následne sa navlečie nová recyklovateľná fólia a tento proces sa opakuje do nekonečna.
Plastového odpadu sa nedá úplne zbaviť, ale je možné ho aspoň 100-násobne obmedziť. Nový vynález kopíruje pre základ korpusu obalu pozitívne vlastnosti plastu ako jeho pevnosť, ľahkosť či nerozbitnosť. Oproti recyklácii skla je systém úplného zabalenia obalu a jeho prezliekania energeticky úspornejší.
Aj keď znie princíp možno jednocho, za výrobným procesom sa skrýva zložitá technológia, ale najmä príbeh plný odhodlania. Nápad vznikol v hlave Milana Michalka už na prelome milénia, no spoločenská objednávka na podobný typ produktu prišla až v posledných rokoch, kedy hlasnejú výstražné signály ekológov a pomyselná varovná eko-kontrolka bliká čoraz zbesilejšie.
V prvotnej fáze bolo nutné zistiť, či je ambiciózny plán vôbec uskutočniteľný. Len na teoretický výskum bola potrebná prvotná investícia vo výške 15 000 eur, s ktorej návratnosťou mohol investor spočiatku rátať približne ako s výhrou v lotérii. Keď inžinieri z Chemosvitu experiment odobrili, bolo nutné myšlienku zhmotniť a ukázať svetu prototyp prístroja. S kvalifikovaným potvrdením o realizovateľnosti sa už nový sponzor zháňal oveľa ľahšie, a tak firma o niekoľko mesiacov vyrazila na prestížny veľtrh obalových technológií Fach Pack s prvým pokusným aparátom.
V odbornom prostredí prístroj upútal nielen potenciálnych klientov, ktorí sprvu nádoby skepticky hádzali o zem takpovediac „vší silou“, aby sa presvedčili o ich výdrži, ale aj zástupcov Technickej univerzity vo Viedni, ktorí pozvali predstaviteľov podniku prednášať na akademickú pôdu.
Obchodný zástupca spoločnosti Ľubomír Stanček napriek pozitívnym ohlasom zo zahraničia zatiaľ veľký predajný potenciál v prostredí nášho trhu nevidí. Oveľa atraktívnejšie sú pre firmu arabské krajiny, Škandinávci, Nemci, či Rakúšania, ktorí sa už rodia „zelení“. Slováci akoby ešte celkom nechápali potrebu recyklácie a hrozby súvisiace so spaľovaním plastov, za čo azda sčasti môže aj naša vzdialenosť od oceánu, na ktorom sa dôsledky zlého odpadového hospodárstva prejavujú naplno.
Pre tento vynález pamätal jeho autor aj na systém zberu obalov a vyvinul na to špeciálny elektronicky riadený zberný kontajner. Kontajner komunikuje prostredníctvom čipu s vratným plastovým obalom, ako aj s centrálou zberného strediska, vďaka čomu má výrobca k dispozícii kompletnú históriu produktu a vie, kedy kontajnery vyprázdniť. Zároveň kontajner slúži pre spotrebiteľa ako nabíjač bodov za každú vrátenú fľašu. Celý zberný systém šetrí peniaze kupujúcim, výrobcom produktov a aj komunálnej správe.
Slovenské povedomie o recyklácii a triedení plastov najlepšie vystihuje posledný odhad dnes už neexistujúceho Recyklačného fondu, ktorý uvádza, že sa u nás vyseparuje iba približne štvrtina plastových obalov z celkového odpadu domácností, čo je v porovnaní s celoeurópskym priemerom o 15 % menej, a teda máme v tomto smere čo doháňať.
