„Od samotného začiatku som bol presvedčený, že to, čo sa nazýva Mečiarove amnestie, ak to zjednoduším, vlastne nie sú amnestie v pravom slova zmysle. Pretože ide o akty, ktoré predstavujú zneužitie právomocí verejného činiteľa,“ povedal v TABLET.TV ústavný právnik a poslanec za Most–Híd Peter Kresák. „Súdy v Slovenskej republike sa nikdy nedostali k tomu, aby skúmali obsah amnestie. Súviselo to aj s myslením časti súdnictva v roku 1998, keď sa právny formalizmus zvýrazňoval pred obsahom,“ zdôraznil Kresák.
Upozornil, že amnestie udelil zastupujúci prezident Vladimír Mečiar tak v prípade zmareného referenda, ako aj únosu prezidentovho syna Michala Kováča mladšieho pravdepodobne aj vlastným podriadeným, minimálne v prípade referenda sa zodpovednosť exministra vnútra Gustáva Krajčiho podľa Kresáka spochybniť nedá. „Ak by sme pripustili, že amnestiou je čokoľvek, o čom rozhodne prezident alebo zastupujúci prezident, dostali by sme sa na veľmi vratkú pôdu. V právnom štáte nemôže hlava štátu amnestovať štátne orgány, teda svojich podriadených, napríklad členov SIS alebo ministra vnútra, za jednoznačne protiústavné konanie. V demokratickom a právnom štáte nemôže štát amnestovať sám seba,“ tvrdí Kresák. Zároveň upozorňuje, že amnestie majú vždy nasledovať až po súdnom rozhodnutí, pričom tieto dve zastavili všetky konania ešte skôr, ako sa k jednotlivým kauzám mohli vyjadriť súdy.
Kresák z týchto dôvodov nesúhlasí s medializovanými názormi advokáta Ivana Lexu Ľubomíra Hlbočana. "Domáca i zahraničná stabilná judikatúra súdov, právna prax krajín EÚ, zreteľne definuje, že amnestiálne rozhodnutie nie je odstrániteľné, vylúčená je možnosť jeho retroaktívneho zrušenia, dôvod neprístupnosti trestného stíhania nemôže odpadnúť a nemožno obnoviť odložené trestné stíhanie. Ide o zánik trestnosti a zánik trestnej zodpovednosti,“ cituje Hlbočana TASR. Aj podľa Kresáka riešila Národná rada precedentnú situáciu. Napriek tomu považuje jej rozhodnutie za správne vrátane zrušenia premlčacích lehôt v kauzách súvisiacich s amnestiami. Zdôrazňuje, že k tomuto opatreniu došlo z vážnych dôvodov v tomto špecifickom prípade a v budúcnosti sa nebude opakovať.
„Tí, ktorí vyslovujú tento argument, si neuvedomujú, že NR SR stála pred veľmi ťažkým rozhodnutím, ako vyriešiť veľmi neštandardnú situáciu. Vo svete boli prípady, keď sa diktátori snažili amnestovať sami seba, ale nepochodili, lebo amnestie boli potom rušené súdmi, preto aj koncovka na Ústavnom súde. Ale v Európe takýto problém nepozná nikto, neviem o prípade v Európe, kde by buď parlament, prezidenti alebo monarchovia vydali milosť sami sebe,“ povedal Kresák. Na základe tohto princípu parlament zrušil aj milosť, ktorú prezident Michal Kováč udelil svojmu synovi v kauze Technopol. Kresák poznamenal, že to bola podmienka niektorých parlamentných strán, ktorú akceptoval už Ján Budaj, ktorý pôvodne navrhoval zrušiť amnestie ústavným zákonom. Aj exprezident Michal Kováč podľa Kresáka počas svojho života opakovane povedal, že nemá problém s tým, ak sa zruší aj jeho milosť.
Ostatným aktérom kauzy Technopol milosti parlament nezrušil preto, že sa nezaoberal kauzou ako takou, riešil len otázku vzťahu prezidenta a omilosteného. „Logika sa opiera o fakt, že tak ako v demokratickom štáte nemôže štátny orgán amnestiou kryť sám seba, tak by nemal kryť ani svojich rodinných príslušníkov,“ povedal Kresák. Ak by zákonodarcovia išli za túto argumentačnú hranicu, bolo by podľa neho veľmi ťažké nájsť inú a určiť, koľko z približne 150 milostí Michala Kováča zrušiť a z akých dôvodov.
Kresák však neočakáva, že by mal syn exprezidenta v dôsledku zrušenia svojej milosti nejaké vážnejšie problémy. „Konanie voči Kováčovi mladšiemu bolo právoplatne ukončené pred 17 rokmi v Mníchove. Prípad je právoplatne ukončený,“ povedal Kresák s tým, že Michal Kováč mladší bol oslobodený. Preto očakáva podobný výsledok aj na Slovensku a navyše sa už na Kováča mladšieho nikto nebude môcť pozerať cez prsty kvôli tomu, že bol v minulosti z niečoho omilostený.
Od prvého pokusu expremiéra Mikuláša Dzurindu sa politici v posledných 19 rokoch pokúsili zrušiť amnestie ešte osemkrát, s formou ústavného zákona však dlhodobo nesúhlasil Smer-SD. Cesta, na ktorej sa napokon takmer všetci zhodli, bola sofistikovanejšia. Poslanci vniesli priamo do znenia textu ústavy kompetenciu hodnotiť amnestie a milosti prezidenta uznesením, ktoré následne preskúma Ústavný súd SR. Práve takýmto uznesením následne zrušili amnestie Vladimíra Mečiara aj milosť Michala Kováča.
"V piatok 7. apríla už Ústavný súd (ÚS) vydal tlačovú správu, že konanie sa začalo, bol určený sudca spravodajca. A ÚS sa prihlásil k tomu, aby v lehote 60 dní vyjadril svoj právny názor,“ vysvetľuje Kresák. „Možnosti sú dané, sú aj v texte novely. Je to konanie veľmi podobné konaniu o ústavnosti bežných zákonov. Jedna možnosť je, že ÚS rozhodne, že uznesenie je v súlade s ústavou, druhou, že rozhodne, že nie je v súlade s ústavou, alebo Ústavný súd nerozhodne vôbec. V prípade nerozhodnutia platí text ústavy, že konanie sa končí a už nikto nemôže takéto uznesenie napadnúť,“ uzavrel Kresák.
