Nikto sa do histórie nechcel zapísať ďalším neúspešným hlasovaním, ktorých bolo od vydania amnestií už sedem. Po dlhom handrkovaní sa konečne vo štvrtok napoludnie dohodla koalícia s opozíciou a ich zrušeniu už nič nestálo v ceste. Nový Čas sa pozrel na to, čo Slovensko čaká po pochovaní amnestii a čoho by sme sa dožili v prípade, že by to nakoniec nevyšlo.
Ani jedna strana či už koalícia alebo opozícia nemala na zrušenie amnestií a prezidentskej milosti dosť hlasov. Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd), ktorá vládny návrh predložila, už na začiatku rokovania vyhlásila, že ak by sa nenašlo 90 poslancov, ktorí sú potrební na zrušenie amnestií, skončilo by sa to tragédiou.
Opozícia sa napokon pre „vyššie blaho“ rozhodla obetovať svoj návrh a podporiť ten vládny po splnení dvoch podmienok. Skutky, ktorých sa amnestie týkajú, nebudú premlčané a Národnú radu budú pred Ústavným súdom zastupovať právnici opozície aj koalície. To presvedčilo šéfa hnutia Sme rodina Borisa Kollára, aby koaličný návrh podporili. Práve tieto dva body podľa opozície dopomôžu tomu, aby amnestie neskončili zaseknuté na Ústavnom súde a že ich zrušenie môže reálne dostať vinníkov únosu pred súd.
Došlo k dohode
Koalícia sa snažila kolegov presvedčiť tým, že dôležité je zahlasovať za zrušenie amnestií a ich aktuálne prekáračky si nik pamätať nebude. „Ak budeme normálni, môžeme byť víťazmi všetci a hlavným víťazom bude spravodlivosť,“ vyhlásil predseda Mosta-Híd Béla Bugár. Napokon sa pridali viacerí opoziční poslanci, čím dodali potrebné hlasy. SaS dala napríklad poslancom možnosť rozhodnúť sa voľne. „Každý jeden člen klubu sa už rozhodne samostatne,“ povedal šéf liberálov Richard Sulík.
Koalícia na druhej strane odmietla splniť, aby sa milosť pre prezidentovho syna rozšírila o ďalšie mená z kauzy Technopol - medzi nimi aj na Mariána Kočnera známeho z mafiánskych zoznamov. Aký dopad budú mať amnestie na samotné skutky, ktorých sa týkajú, je podľa ústavného právnika Eduarda Bárányho otázne. „Nechcel by som byť prokurátorom alebo sudcom, ktorý bude musieť po 20 rokoch tieto veci riešiť,“ povedal. Hoci všetko vo štvrtok nasvedčovalo tomu, že sa Mečiarove amnestie definitívne padnú, do konca našej uzávierky poslanci hlasovať nestihli.
Čo sa stane, ak amnestie zrušia
1. Od poslancov k sudcom
Ak poslanci amnestie zrušia, automaticky skončia na Ústavnom súde. Proti tomu tvrdo vystupuje opozícia. Má obavy zo súčasného zloženia senátu, kde sú sudcovia s priamymi väzbami na expremiéra Vladimíra Mečiara (74) a drvivú väčšinu sudcov nominoval bývalý prezident Ivan Gašparovič za vlády Smeru, HZDS a SNS v roku 2007.
2. Dva mesiace na rozhodnutie
Ústavný súd bude mať 60 dní na to, aby zrušenie amnestií potvrdil alebo nie. „Nikto nepočítal s tým, že sa amnestie budú rušiť. Problém Ústavného súdu bude, či vôbec je prípustné rušenie amnestií a milostí a s takýmto časovým odstupom,“ myslí si ústavný právnik Eduard Bárány (61).
3. Rozviazané ruky
Ak súd zrušenie amnestií potvrdí, orgánom činným v trestnom konaní sa v prípade únosu rozviažu ruky. Mala by sa tým automaticky oživiť obžaloba údajných trinástich aktérov únosu syna prezidenta, o ktorej bude rozhodovať Okresný súd Bratislava III. Súčasťou zrušenia amnestií je totiž automatické zrušenie všetkých rozhodnutí, ktoré s amnestiami súviseli.
Amnestie, milosť a kauzy, ktorý sa týkajú
Kauza únos
V prípade zavlečenia syna prezidenta Michala Kováča († 86) by sa s najväčšou pravdepodobnosťou začalo tam, kde sa kauza pre Mečiarove amnestie skončila. Na bratislavskom Okresnom súde III, kde prokurátor Michal Serbin ešte v roku 2000 podal obžalobu. Tú by mal súd vytiahnuť z trezoru, prejednať obžalobu a ak ju prijme, vytýčiť pojednávanie. V obžalobe je celkovo 13 ľudí, väčšinou siskárov. Obžaloba určuje ako strojcu únosu Ivana Lexu (55).
Milosť pre Kováča ml.
Prezidentovho syna podľa obžaloby zavliekli v roku 1995 do Rakúska, aby ho tamojšie úrady vydali do Nemecka, kde bol stíhaný v kauze Technopol. Aby mohol vypovedať, musel mu otec dať milosť a vrátili mu pas a mohol vycestovať. Mníchovský súd po výpovedi Kováča ml. ešte v roku 1997 stíhanie zastavil. Ústavný právnik Eduard Bárány (61) si nevie predstaviť, aký význam by zrušenie jeho milosti malo: „Neviem, ako sa s tým vysporiadajú orgány činné v trestnom konaní.“
Vražda Róberta Remiáša († 25)
Spojku kľúčového svedka únosu prezidentovho syna zabili v roku 1996. Aj tu sa Bárány obáva, či amnestie budú mať priamy vplyv na vyšetrovanie. Polícia už vlani obnovila vyšetrovanie výbuchu. O priamom súvise hovoria pôvodní vyšetrovatelia a najnovšie aj mafia. Člen pôvodného tímu vyšetrovateľov únosu Jozef Vachálek hovorí, že o spojení niet žiadnych pochýb. „Na vyšetrovanie vraždy Remiáša sa amnestia nevzťahovala, nič nebránilo vyšetrovať túto vraždu a, samozrejme, nebráni tomu ani teraz. Neúspech polície sa zakrýval amnestiou,“ myslí si dlhoročný vyšetrovateľ a súčasný obhajca Peter Vačok.
Zmarené referendum
Mečiarove amnestie sa vzťahujú aj na referendum, ktoré mal v roku 1997 zmariť vtedajší minister vnútra Gustáv Krajči (65) tým, že z neho vyhodil otázku o priamej voľbe prezidenta. Ústredná referendová komisia na Krajčiho podala trestné oznámenie. Amnestie však vyšetrovanie zastavili. „Referendum sa už asi konať nebude a vec by sa mala vrátiť tam, kde to bolo zastavené,“ dodal Bárány.
Čo sa stane, ak amnestie nezrušia
1. Návrh predložia opäť
Poslanec za Obyčajných ľudí Ján Budaj, ktorý prišiel pôvodne s opozičným návrhom na zrušenie amnestií, už dopredu avizoval, že ak neprejde ani jeden návrh, o pol roka ten svoj predloží znova.
2. Bude referendum
Šéf Obyčajných ľudí Igor Matovič, ale aj bývalý predseda dnes mimoparlamentného KDH Ján Fígeľ si vedia predstaviť, že by o zrušení Mečiarových amnestií mohli rozhodnúť Slováci v referende.
3. Zlyhá aj ôsmy pokus
Zrušenie amnestií sa nepodarí presadiť ani na ôsmy pokus, myšlienka ostane pochovaná a súčasní poslanci sa budú ešte niekoľko rokov hádať, koho to bola chyba.
