Koncom 60. rokov minulého storočia tvoril v drese vtedy takmer neporaziteľnej sovietskej zbornej obávanú útočnú formáciu s Valerijom Charlamovom a Borisom Michajlovom.
"Bol to mimoriadny hokejista a človek. Hrdý, vytrvalý," uviedol predseda Ruskej hokejovej federácie Vladislav Treťjak na adresu svojho niekdajšieho spoluhráča.
"Nie vždy súhlasil s názormi trénerov, niekedy sa hádal s veľkým Anatolijom Tarasovom. Ale tá húževnatosť mu umožnila vyhrávať. Neústupnosť a tvrdou prácou išiel príkladom celému tímu. Hokeju sa naplno venoval až do posledných dní svojho života," povedal legendárny brankár.
Petrov strávil najväčšiu časť kariéry v CSKA Moskva, s ktorým vybojoval 11 ligových titulov. Trikrát sa stal najlepším kanonierom aj najproduktívnejším hráčom súťaže, celkovo nastrieľal 370 gólov v 553 stretnutiach.
V sovietskej reprezentácii trikrát ovládol kanadské bodovanie MS (1973, 1977, 1979), v roku 1973 bol tiež najlepším strelcom šampionátu. Z olympijských hier má ešte striebro z roku 1980 z Lake Placid, kde zborná musela prenechať víťazstvo v turnaji Spojeným štátom po prekvapivej prehre s americkým výberom, ktorá vošla do histórie ako "Zázrak na ľade." Na MS získal okrem deviatich titulov tiež dve striebra a jeden bronz.
Hráčsku kariéru Petrov ukončil v roku 1983. Potom pôsobil ako tréner a funkcionár, v 90. rokoch bol predsedom národnej hokejovej federácie. V roku 2006 bol prijatý do Siene slávy IIHF.
Z presláveného útoku, ktorý ťahal sovietsku zbornú aj CSKA, už žije iba sedemdesiatdvaročný Michajlov. Charlamov zahynul v roku 1981 pri autonehode.
