Aj Michalovi rodičia Daniela (62) a Michal (67) sú folkloristi telom i dušou. „Viedli folklórny súbor Borievka v Košiciach. Obaja tancovali, otec hral aj na akordeóne a husliach, ale bol len samouk. Takže s folklórom som vyrastal,“ vraví primáš, ktorý sa do šou Zem spieva prihlásil sám a postúpil do semifinále.
Ozbrojený prepad
Okrem toho, že je aktívny muzikant, pracuje v Národnom osvetovom centre v Bratislave ako odborný pracovník pre scénický folklorizmus a tradičnú ľudovú hudbu. Je spoluorganizátorom rôznych hudobných podujatí a ako lektor vedie workshopy zamerané na ľudovú hudbu pre deti. S husľami a vďaka folklóru už pochodil kus sveta.
„Precestoval som viacero krajín a musím povedať, že v mnohých som mal šťastie v nešťastí. Akoby som niečo priťahoval. Už aj kamaráti si začali robiť zo mňa žarty, že so mnou už radšej na zájazdy cestovať nebudú,“ oživuje mrazivé spomienky Noga.
„Tak napríklad v Chicagu som zažil ozbrojený prepad. Vystúpili sme z lietadla a tam si nás rozobrali do rodín americkí Slováci. Pán, ktorý si bral nás muzikantov, zastavil v najbližšom fastfoode, pretože sme boli hladní. Zrazu sa rozleteli dvere a dovnútra vtrhol muž v kukle a so zbraňou v ruke. Kričal, aby sme si ľahli na zem a pištoľou mieril na ľudí. Potom si zobral tržbu z kasy a ušiel. Do troch minút polícia páchateľa chytila. Zaujímavé je, že od vedľajšieho stola sa ozvalo po slovensky: ‚Chlapi, odkiaľ ste?‘“ smeje sa Michal.
Zemetrasenie
V Japonsku bol Michal s hudobno-tanečným projektom, ktorý dávali dohromady viacerí interpreti. „Boli tam kolektívy zo Slovenska, Maďarska, Rumunska a Macedónska. Nacvičili sme spoločne program a potom sme s ním vystupovali po ostrovoch. Len dva dni pred tým, ako prišlo ničivé zemetrasenie 11. marca 2011, sme vystupovali v mieste Sendai, blízko epicentra. V čase otrasov, ktoré dosiahli až 8,9 magnitúdy, sme už boli v Tokiu. Ale aj tam to bolo poriadne cítiť a aj miestni ľudia, ktorí sú na zemtrasenia zvyknutí, vydesene vybiehali na ulice. Všetko sa triaslo, okná rinčali,“ spomína.
Podľa úradov išlo vtedy o najsilnejšie zemetrasenie za posledných 140 rokov. Epicentrum bolo zaznamenané v prefektúre Mijagi, no zem sa triasla aj v Tokiu vzdialenom 400 km. Katastrofa pokračovala až takmer 40-metrovou vlnou cunami, ktorá brala so sebou všetko. Počet obetí presiahol 15-tisíc.
„Zastavená bola akákoľvek doprava a elektrina fungovala len zo záložných zdrojov. V ten večer sme mali posledné vystúpenie. Odohrali sme ho vo foyeri divadla, keďže vnútorné priestory boli poškodené. Peši zo vzdialenejšieho konca Tokia sa na nás prišiel pozrieť iba jediný divák,“ spomína na nepríjemné chvíle Noga.
Nehoda na motorke
Aj do Vietnamu sa dostal cez folklór. „Týždeň sme vystupovali a týždeň sme mali voľno. Naplánovali sme si trojdňový výlet na motorkách so sprievodcom. Každý z nás mal motorku a prvý deň bola pohoda. Bolo tam práve monzúnové obdobie a tri, štyri razy za deň brutálne pršalo. Cesty boli mokré a krkolomné. Zrazu bola rovná cesta a ja som trochu pridal, čo sa mi stalo takmer osudným. Dostal som šmyk a na konci rovnej cesty ma čakala jama, ktorú som nezbadal, lebo bola plná vody,“ opisuje. „Našťastie ma šmyklo do diery, a nie dole na zráz. Spadol som, mal som trochu narazený hrudník a odreniny na rukách a na nohách. Keď ma kamarát za sebou nevidel, vrátil sa po mňa. Na motorke si to odnieslo koleso, ale ako-tak som na ňom do najbližšej dediny vzdialenej 5 kilometrov došiel.“
Lenže ani na Slovensku Michala nepríjemnosti počas ciest z vystúpení neobchádzajú. Raz dostal zájazdový autobus s folkloristami na diaľnici defekt na dve kolesá, na druhý deň mu praskol klinový remeň.
Mladučký primáš
Napriek nebezpečným zážitkom Michal svoje rozhodnutie venovať sa folklóru nikdy neoľutoval. Už ako 15-ročný sa stal primášom v súbore Borievka, ktorý viedli jeho rodičia. „Bola to náhoda, pretože primáš z ich kapely sa odsťahoval do iného mesta a ja som zaňho najskôr iba zaskakoval,“ vysvetľuje. „Bola to dobrá škola, lebo ako sa hovorí, hodili ma do vody a nechali plávať. Musel som sa naučiť byť dobrým primášom. A učil som sa aj od rómskych muzikantov. Robil som výskumy a navštívil som niekoľko rómskych osád, kde pôsobili starí muzikanti, ktorí ešte žili a hrávali na tradičných dedinských svadbách a zábavách,“ hovorí Michal zo šou Zem spieva. „Bezprostredne tak, ako sa aj oni učili od svojich predkov, ja som sa učil ich hudobnému štýlu, frázovaniu, cifrovaniu... Tú ich štruktúru a systém hry treba jednoducho pochopiť.“
Gádžo s Rómami
Keď zavíta gádžo do osady, vždy tam predsudky zafungujú, ale keď vás osadníci prijmú, sú ústretoví. „Ak vás pozvú na návštevu, tak sú milí, pohostinní a vážia si vás. Dokonca som mal veľmi priateľský vzťah s rómskym primášom z obce Zamutov. Chodieval som za ním päť rokov a stále som bol u neho vítaný. Priatelil som sa aj s vajdom olaských Rómov v Petrovanoch Milanom Makulom, prezývaným Bučko, a jeho rodinou. Aj môj pradedo z maminej strany si vraj zvykol príležitostne zahrať s rómskou kapelou z dediny, kde žili. Bol učiteľ na základnej škole a hrával na klavíri aj na husliach. Bojoval v prvej svetovej vojne a už sa domov nevrátil. Doteraz nikto z nás nevie, čo sa s ním stalo,“ vysvetľuje Noga, ktorý vyštudoval etnológiu a folkloristiku na Filozofickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre.
Zásnuby
Okrem toho, že má Michal stabilné zamestnanie, má aj partnerku Luciu (28), ktorá vyštudovala podnikový manažment. „Zoznámili sme sa vďaka folklóru, pretože tancuje v tanečnej skupine Kumšt a tiež súťažia v šou Zem spieva,“ usmieva sa mladý muž. Michal s Luckou tvoria pár dva roky a medzi Vianocami a Novým rokom sa zasnúbili.
