Pozornosť si zaslúžia poslední členovia tohto rodu z kaštieľa v Betliari Ilona Andrássyová (1917 - 1990) a jej brat Gejza II. (1920 - 1997). Počas jedinečných prehliadok sa o nich návštevníci dozvedia viac aj vďaka doteraz nevystavovaným exponátom.
V Múzeu Betliar pripravili bohatý program o období posledných troch generácií Andrássyovcov s názvom Pohľady zblízka. „Väčšina ľudí si myslí, že detstvo šľachty bolo jednoduché a zábavné. No celkom tak to nebolo. Mali pevne stanovený program a ten sa prísne dodržiaval,“ vysvetľuje archivárka Katarína Bányászová. Všetko malo svoj presný čas - od raňajok, učenia, výchovy. Venovali sa napríklad vianočným dekoráciám či výrobe keramiky. Tej sa Ilona Andrássyová venovala v Modre. „Kým chlapci mali viac matematiky či latinčiny, dievčatá sa skôr realizovali pri aranžovaní kvetín,“ dodala.
Dôraz sa kládol aj na jazyky. Všetci plynule ovládali nemčinu, francúzštinu a buď maďarčinu, ale v betliarskej vetve aj slovenčinu. Od 19. storočia pribudla angličtina. „Dôležité boli aj športové aktivity, od piatich rokov jazdili na koni a takisto výborne lyžovali, pričom sa zúčastňovali aj na pretekoch,“ dodala archivárka. V rámci tematických prehliadok kaštieľa sa návštevníci dozvedia veľa detailov a uvidia aj exponáty, ktoré bežne nevystavujú, lebo sú v depozitári.
Poslední Andrássyovci museli kaštieľ v Betliari opustiť v auguste 1944 pred vypuknutím Povstania. Väčšina z nich emigrovala do Lichtenštajnska, Ilona zostala v Maďarsku. Počas 2. svetovej vojny pracovala vo vojenskej nemocnici. Potom ju vysídlili do pracovného tábora a na 5 rokov uväznili za protištátnu činnosť. Pas získala až v roku 1971 a viackrát navštívila aj Betliar. Podľa poslednej vôle ju pochovali v rodinnej hrobke na hrade Krásna Hôrka.
