Masy ľudí protestujúcich proti ich diktatúre nedokázala vládna moc zastaviť a 17. november 1989 sa definitívne zapísal do histórie Čechov a Slovákov. Zdanlivo železný režim sa zrútil ako domček z karát a odstavil od moci desiatky papalášov. Do ústrania však neodchádzali s prázdnymi rukami a z mnohých sa akoby mávnutím čarovného prútika stali šikovní podnikatelia. Ako si dnes žijú bývalé politické špičky Jakeš, Lorenc či Colotka? Majú sa lepšie ako Kňažko či Gál, ktorí boli tribúnmi Nežnej revolúcie.
Slovensko je jeden šík, Kňažko je náš Jánošík. Tieto heslá zostanú navždy spojené s jednou z najpokojnejších revolúcií v histórii, Nežnou revolúciou v Československu. Už zajtra si pripomenieme jej 27. výročie. Hybnou silou prevratu boli študenti, ktorí najskôr v Prahe a neskôr aj v Bratislave zorganizovali takzvaný okupačný štrajk.
"Všade vládli revolučné nálady, len u nás to vyzeralo ako uprostred najspokojnejšieho socializmu. Ľudia potrebovali zmenu,“ hovorí jeden z lídrov študentských protestov v Bratislave Miloš Lauko. Spomína, ako ich v budove VŠMU bez prestávky sledovali príslušníci ŠtB. „Vonku snežilo, bola zima, prišlo nám ich ľúto, tak sme im doniesli aspoň teplý čaj,“ spomína Lauko na revolučné dni. Neskôr študentov vystriedali disidenti a nastupujúci politici. Protesty boli úspešné, komunistický režim nakoniec padol. To však bola zlá správa pre ľudí, ktorí so Štátnou bezpečnosťou spolupracovali.
Hľadajú svoje mená v spisoch
Po páde režimu sa začali ľudia zaujímať o to, kto z ich okolia spolupracoval s vládnou mocou. Spisy ŠtB sú dnes bádateľom prístupné v Ústave pamäti národa. „Za 13 rokov existencie prijal ústav 10 603 žiadostí o sprístupnenie dokumentov po bývalých bezpečnostných zložkách. Sprístupnených a vydaných bolo 230 287 strán kópií dokumentov 2 272 žiadateľom,“ povedal pre Nový Čas hovorca ÚPN Peter Juščák.
Prenajíma nehnuteľnosti
Ján Budaj (64)
Vďaka revolúcii sa stala nesmrteľnou najmä jeho čiapka, takzvaná budajka. Budaj bol jednou z vedúcich postáv Nežnej revolúcie a zakladateľom hnutia Verejnosť proti násiliu. Po prevrate sa roky snažil o politickú kariéru, no na vysoké posty nikdy nedosiahol. V NR SR sedel už v rokoch 1998 - 2002 a je tam aj v súčasnosti za OĽaNO. V roku 2006 sa stal poslancom bratislavského mestského zastupiteľstva. Pár rokov po revolúcii sa snažil preraziť na mediálnom poli, vydával denník Meridián. Okrem poslaneckého platu žije aj z prenájmu nehnuteľností. Na Moskovskej ulici v bratislavskom Starom Meste vlastní byty.
Z herca minister, z ministra herec
Milan Kňažko (71)
Milan Kňažko stál na čele VPN, vo vysokej politike sa dokázal ešte niekoľko rokov udržať. Krátko po revolúcii prešiel rôznymi funkciami, bol poradcom prezidenta ČSFR aj poslancom Federálneho zhromaždenia. V rokoch 1990 - 1991 bol ministrom zahraničných vecí ČSFR, v rokoch 1992 - 1993 podpredsedom vlády a neskôr ministrom zahraničia SR. V rokoch 1998 - 2002 bol ministrom kultúry, neskôr sa stal sa generálnym riaditeľom televízie JOJ. V roku 2014 kandidoval na post prezidenta SR, neskôr za primátora Bratislavy, no bez úspechu. Býva vo vile pod Slavínom, ktorú realitná maklérka ohodnotila na približne tri milióny eur. Voľný čas najradšej trávi na golfovom ihrisku.
Stál pri zrode televízie NOVA, v Prahe tvorí dokumenty
Fedor Gál (71)
Jedna z najvýraznejších tvárí a ďalší z lídrov revolúcie, ktorý spoluzakladal hnutie VPN. Postupne bol predsedom Koordinačného centra a Republikovej rady VPN. Po rozpade Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa presťahoval do Prahy. So synom Róbertom založil vydavateľstvo G PLUS G a spoluzakladal úspešnú českú televíziu Nova. Okrem toho pôsobil aj vo firme, ktorá sa špecializovala na technológie pre mobilné siete a internet. Od roku 2009 sa primárne začal venovať dokumentárnej tvorbe a na svojom konte má niekoľko politicky orientovaných dokumentov. Stále žije v Prahe a príležitostne sa zaoberá aj komentovaním súčasného spoločenského diania či písaním blogov.
