Mladík sa však rozhodol vyliezť jednu stenu na Lomnickom štíte, kamaráti však toľko odvahy nemali a rozhodli sa ho počkať dole na plese. Vzápätí nasledovali sekundy ako z hororu – s mladým horolezcom sa odtrhla obrovská snežná doska a nasledoval niekoľko stoviek metrov dlhý pád. Život mu napokon zachránil zvoniaci mobil.
Mladý horolezec sa vybral s kamarátmi na túru do Tatier, keďže však bolo prijateľné počasie, chcel si ísť skúsiť vyliezť jednu stenu na Lomničáku. Ostatní traja členovia skupinky zostúpili na Skalnaté pleso. „Mal som komplet vybavenie, tak ma to lákalo si to tam pozrieť, keď som už pod štítom,“ začal svoje rozprávanie z nemocničného lôžka popradskej traumatológie Tomáš.
Odsekol snežnú dosku
„Zo začiatku nebol na skalách skoro žiadny sneh, ale zrazu som sa začal zabárať po kolená. Vedel som, že končím, že je to nebezpečné. Cepínom som sa chcel poistiť, aby som začal zostupovať. Práve ním som si odsekol veľkú snežnú dosku a už som nedokázal nič urobiť. Rútil som sa dole,“ spomína s hrôzou v hlase. Letel asi 500 výškových metrov v snežnej lavíne, ktorá ho otrieskala o skaly a nekonečné minúty lapal po dychu zasypaný snehom. „Neustále som len čakal na tupý náraz a môj koniec. V tú chvíľu som žiadnu bolesť ani strach necítil,“ pokračuje v rozprávaní.
Zvonenie
Prvé minúty po tom, čo lavína ustala, bol dezorientovaný. Oblečenie mal dotrhané a hlavu zaliatu krvou. „Nič som nevidel, dusil som sa, nemohol som sa postaviť. Vedel som, že kamaráti na Skalnatom ani netušia, že mám problémy. Našťastie som našiel mobil vo vrecku. Neviem ako, ale nevypadol mi, ani sa nerozbil. Naslepo som sa snažil nejaké čísla vytočiť. Nič som nevidel a strácal som cit v prstoch. Vtom však mobil zazvonil. Volala moja mama. Vydesila sa, keď zistila, čo sa mi stalo, ale okamžite začala situáciu riešiť,“ vraví mladý horolezec, ktorému vzápätí volali z horskej služby. „Lokalizovali ma, lebo ja som netušil, kde som. Povedali mi, že sa musím za každú cenu hýbať, lebo zmrznem. Tak som sa snažil pomaly zostupovať. Plazil som sa, ale nešlo to a vtedy som prišiel aj o telefón,“ vraví.
Infúzia z mikrovlnky
Podľa člena Horskej záchrannej služby Erika Rabatina mal Tomáš mimoriadne šťastie. „Nepamätám si, že by niekto prežil pád spod Lomničáka do Kartárikového žľabu. Pocitovo bolo okolo -20 °C, navyše silno krvácal. Dve päťčlenné skupiny šli do terénu pešo, lebo helikoptéra pre zlé počasie nemohla vzlietnuť. Našli sme ho dosť rýchlo, lebo keď zbadal svetla čeloviek, tak sa snažil kričať,“ hovorí záchranár.
Mladíkovi podali na Skalnatom plese infúziu, ktorú mu museli ohriať v mikrovlnke a peši ho zniesli až k Štartu. Tomáš skončil so zlomeným krčným stavcom, zlomenou rukou, rozbitou hlavou a výronom členka v nemocnici, no ani po strašnom zážitku na hory nezanevrel.
