Na Slovensko ich priviezli pred 110 rokmi. V sarkofágu je lebka, stehenná kosť a chrbtica. Maďarskí národovci sa ich snažili premiestniť do Budapešti. Našťastie neuspeli.
Podľa riaditeľky múzea na kežmarskom hrade, Eriky Cintulovej, o tom, že v meste existuje mauzóleum takéhoto významného muža, málokto vie. „Viac sa o to zaujímajú v Maďarsku ako u nás. Pritom ide o veľmi cennú pamätihodnosť, ktorá sa nachádza v našom meste,“ hovorí riaditeľka a pokračuje. „V deväťdesiatych rokoch sa snažili Maďari premiestniť ostatky Thökölyho aj Rákoczyho z Košíc do Budapešti, výmenou za iné pamiatky, ale všetci z mestského zastupiteľstva sa postavili proti tomu. Ide totiž o kežmarského rodáka a bola by to pre nás veľká strata. A to napriek tomu, že vo všeobecnosti sa u nás o slávnych rodákoch hovorí veľmi málo. Malo by sa s tým začať v školách.“
Thököly zomrel v tureckom Izmide. Dostal sa tam potom, ako bojoval proti Habsburgovcom kvôli odobratiu mnohých práv i majetkov uhorským šľachticom aj kvôli slobode vierovyznania. Keď boj prehral, stal sa z neho utečenec.
Titul kráľa mu udelil turecký sultán. Thököly ho však veľmi nepoužíval, mal sa označovať za knieža. „Keď jeho ostatky v roku 1906 priviezli do Kežmarku, bola to veľká sláva. V uliciach boli tisíce ľudí. Mauzóleum ku kostolu pribudovali kvôli nemu v roku 1909. Podľa Thökölyho poslednej vôle, na základe ktorej chcel byť pochovaný v niektorom evanjelickom kostole na Spiši, je nad sarkofágom umiestnená vlajka jeho vojsk a na stene visí kráľovský plášť, ktorý prehadzoval cez koňa, keď išiel do boja,“ uzavrel farár kežmarského evanjelického kostola, Martin Porubän.
