Mnohé po prechode na veku primeranú stravu navyše odmietajú viaceré potraviny, vrátane zeleniny a ovocia, prijímajú nadmerné množstvo soli a cukrov. Upozorňujú na to detskí lekári.
Výživa batoliat je podľa nich do veľkej miery zodpovedná za zdravotný stav v neskoršom veku. "Preto treba poriadne dbať na to, aby bola správna, môže totiž ovplyvňovať i potravinové alergie," povedal dnes na tlačovej konferencii v Bratislave lekár László Kovács z detskej fakultnej nemocnice na bratislavských Kramároch.
Takto rizikové deti by onedlho mohli rýchlejšie podchytiť i pediatri v ambulanciách. Fungovať by to malo tak, že rodič by počas čakania na lekársku prehliadku vyplnil jednoduchý dotazník o svojom malom dieťati, ktorý sa týka stravovacích návykov. Lekár z neho vyhodnotí možné riziká. Ak pôjde o bežné výživové nedostatky, rodič by mal dostať presný návod, ako postupovať, takzvaný NutriCHEQ. Ten pre slovenských lekárov pripravila pracovná skupina pod vedením Kovácsa spolu s Iniciatívou 1000 dní, ktorá spolupracuje s odborníkmi z lekárskej oblasti, napríklad i zo Slovenskej pediatrickej spoločnosti.
NutriCHEQ je súbor odporúčaní. Napríklad radí, čo robiť, ak dieťa neje zeleninu a ovocie, má podváhu či nadváhu, nemá dostatok vitamínu D, železa alebo zinku. "Poradí tiež, ako sa stravovať v rodine vegetariánov, alebo čo robiť, ak je batoľa vyberavé v jedle," povedal Kovács. Odporúčania by mohli mať pediatri v ambulanciách už počas tejto jesene. Slovenská pediatrická spoločnosť sa s nimi chystá oboznámiť lekárov. Materiály si možno stiahnuť aj na webe 1000dni.sk.
Odporúčania vznikli pôvodne vo Veľkej Británii a Írsku a podľa Kovácsa prešli podrobným klinickým overovaním a osvedčili sa v praxi. Nedávna slovenská štúdia robená na 550 deťoch do troch rokov ukazuje, že deti konzumujú neúmerne veľa soli presahujúcej 200 percent odporúčanej dennej dávky. Tretina z nich prijíma menej ako 60 percent odporúčanej dennej dávky železa, polovica detí má príjem nižší ako 15 percent odporúčanej dennej dávky vitamínu D.
