Poslaním Matky Terezy (* 1910 – † 1997) bolo pomáhať najchudobnejším z najchudobnejších. Verila, že v utrpení sa veľkosť človeka môže prejaviť v celej kráse. Za jej celoživotné dielo jej v roku 1979 udelili Nobelovu cenu mieru. A v nedeľu ju pápež František vyhlásil za svätú.
Na svätorečení Matky Terezy očakávali vo Vatikáne vyše 100-tisíc pútnikov z celého sveta. Boli medzi nimi aj politici a štátnici, pozvaných bolo 13 hláv štátov.
Zázraky
Na to, aby mohla byť blahorečená matka Tereza vyhlásená za svätú, bolo potrebné pripísať jej dva zázraky – udalosti, ktorým je pripisovaná vyššia moc. Prvý jej uznali v roku 2002. Rok po smrti matky Terezy, v roku 1998, sa Indka Monica Besra trpiaca nádorom modlila k jej obrazu za svoje uzdravenie. Vtom mal priamo z neho ženu osvietiť lúč svetla a uzdraviť ju. Tento prípad však vyvolal vlnu kritiky. „Nebol to zázrak... Deväť mesiacov brala lieky. Moju ženu uzdravili lekári, nie zázrak,“ tvrdil vtedy jej manžel. Takisto aj ženin lekár neskôr vyhlásil, že nešlo o nádor, ale o cystu spôsobenú tuberkulózou. Do ohňa priliala olej aj nemocnica, ktorá vyhlásila, že bola pod veľkým tlakom cirkvi, aby deklarovala, že za uzdravením Moniky nebola liečba, ale zázrak.
Vlani v decembri Vatikán potvrdil, že pápež František uznal matke Tereze aj druhý zázrak. V prípade brazílskeho muža mala vyliečiť jeho viacnásobný nádor na mozgu len tým, že ju v roku 2008 vo svojich modlitbách nielen on, ale aj zvyšok jeho rodiny prosili o pomoc. V oboch prípadoch došla katolícka cirkev k záveru, že nie sú vedecky vysvetliteľné, a preto ide o zázraky.
Príkaz
Zázrak-nezázrak, Matka Tereza si už počas svojho života vyslúžila obdiv celého sveta za to, ako s láskou pomáhala chudobným a trpiacim. Narodila sa ako Agnes Gonxhne Bojaxhiu v roku 1910 v albánskej rodine v dnešnom macedónskom hlavnom meste Skopje. O otca prišla, keď mala deväť rokov, jej matka ju spolu s dvoma ďalšími súrodencami vychovávala v katolíckej viere. Keď mala 18 rokov, odišla do kláštora v Írsku a neskôr do indickej Kalkaty.
Takmer 20 rokov učila geografiu v dievčenskej škole, kam chodili deti z bohatých rodín. Zásadný obrat v jej živote nastal 10. septembra 1946, keď, ako ona sama neskôr tvrdila, sa jej počas cesty vlakom prihovoril Kristus. „Mala som vystúpiť z kláštora a pomáhať najchudobnejším spomedzi chudobných a žiť medzi nimi. Bol to príkaz, úloha, istota,“ napísala po rokoch.
Misionárky lásky
Po dovolení od cirkevných autorít otvorila v roku 1948 v Kalkate prvú verejnú školu pre siroty a v roku 1950 založila Kongregáciu misionárok lásky. O dva roky neskôr, keď našla na ulici v smrteľnej agónii ležať ženu, ktorú si nik nevšímal, presvedčila vedenie mesta, aby jej dali starú budovu, kde by sa mohla starať o umierajúcich, ktorých nemocnice odmietajú.
Dnes majú misionárky lásky charitatívne zariadenia po celom svete. „Vždy, keď videla trpiaceho chudáka, videla v ňom trpiaceho Ježiša. Niekedy dokonca zabudla na ozajstnú osobu, ktorú mala pred sebou,“ citovala agentúra AFP Mary Johnsonovú, ktorá bola misionárkou dve desaťročia.
Utrpenie, s ktorým sa denne stretávala, malo však pre Matku Terezu aj duchovnú podobu. Celé desaťročia ju prenasledoval pocit duchovnej prázdnoty a pochybnosti o Bohu. Toto jej bolestné tajomstvo sa dostalo na svetlo až po jej smrti, vďaka listom a zápiskom.
„Raj mi nič nehovorí. Zdá sa mi prázdny. A napriek tomu mám túto túžbu po Bohu, ktorá ma mučí. Prosím vás, modlite sa za mňa, aby som sa naňho dokázala napriek všetkému usmievať,“ napísala v roku 1957 kalkatskému biskupovi.
Kritika
Hoci milióny ľudí považujú Matku Terezu za sväticu a v Indii sa k jej hrobu chodia klaňať kresťania, hinduisti aj moslimovia, nevyhla sa ani ostrej kritike. Obviňovali ju, že v skutočnosti proti chudobe nebojovala a ľuďom, o ktorých sa starala, odmietala podať lieky alebo ich poslať k odborníkom do nemocnice.
Sama Matka Tereza považovala utrpenie za Boží údel, ktorý má priviesť ľudí k láske. Aj mocným tohto sveta neustále opakovala, že „chudobní nepotrebujú ľútosť, ale rešpekt“.
V roku 1986 pápežovi Jánovi Pavlovi II., ktorý obdivoval jej obetavosť, povedala: „Najsvätejší Otec, viete, čo by bolo milé? Keby ste dali chudobným, môjmu ľudu, iba polovicu bohatstva, ktoré má Vatikán.“
Dva razy na Slovensku
Matka Tereza prišla na Slovensko hneď dva razy. Najprv v roku 1987, ešte za totality, keď navštívila pútnické miesto v Šaštíne na Záhorí. V roku 1990 bola na Slovensku po druhý raz na trojdňovej návšteve, počas ktorej zavítala aj do Nitry a Čadce.
