Plač, bozkávanie medaily či hryzenie do cenného kovu boli v Brazílii najvýraznejšie v histórii. Nevyhli sa mu ani slovenskí šampióni Škantárovci s Tóthom.
Výskum urobil denník The Wall Street Journal (WSJ), ktorý naštudoval reakcie 97 zlatých olympionikov. Zaujímavé je, že zo štyroch skúmaných britských zlatých medailistov nespieval pri slávnostnom ceremoniáli ani jeden, takisto neplakal ani jeden – presne v duchu národnej tradície zachovali dekórum.
Veľkú hrdosť na svoju vlasť predviedli Nemci - šesť ich šampiónov, ktorí boli zaradení do prieskumu, spievalo na stupňoch víťazov hymnu, ale iba jediný sa rozplakal. Hymnu spievalo i 83 čínskych zlatých olympionikov, slzu však neuronil ani jeden zo skúmaných.
Veľké emócie naproti tomu predvádzali na pódiách v Riu Američania. Podľa WSJ môže byť vysvetlením napríklad chlór v olympijskom bazéne. Šesť zo siedmich Američanov, ktorí slzili na stupňoch víťazov, totiž boli plavci – vrátane hviezdneho Michaela Phelpsa. A ako to bolo so slovenskými šampiónmi? Chodec Matej Tóth na pódiu skákal, usmieval sa, medailu bozkával a hrýzol. Spieval hymnu a ruku mal na srdci. Vodnoslalomári bratranci Škantárovci tiež skákali, Peťo si poplakal, obaja si zahryzli do medailí. Nuž, zlato na olympiáde sa nevyhráva každý deň.
