Sagan štartoval z posledného miesta, keďže ako špecialista na cestnú cyklistiku mal v porovnaní s konkurenciou najmenej bodov v rebríčku Medzinárodnej cyklistickej únie v cross country.
Slovák mal však raketový začiatok. Krátko po štarte sa dostal ôsme miesto, po dvoch minútach jazdy bol už tretí. V závere prvého kola ho ale postihla veľká smola. Po defekte na prednom kolese stratil kontakt s vedúcimi pretekármi a ďalšie sekundy nabral v depe, kde mu museli koleso vymeniť.
Po odjazdení druhého okruhu mu patrila 23. pozícia so stratou 2:12 min na vedúceho Schurtera. O kolo neskôr bol 20. (+2:49). V ďalšom priebehu však utrpel pád, postihli ho ďalšie technické problémy a prepadol sa na chvost celkového poradia. Pri svojej olympijskej premiére v cross country sa napokon do klasifikovaného poradia nedostal, v cieli mal na víťaza stratu jedného kola.
Tam ho už čakal jeho tréner Peter Zánický, ktorý pre denník Šport prezradil Petrovu bezprostrednú reakciu: „Ani nechcite vedieť a počuť jeho reakcie po dojazde. Bol veľmi nahnevaný. Peter bral olympiádu veľmi vážne, obetoval Vueltu, absolvoval celú prípravu v USA iba kvôli tejto hodine a pol, takže jeho hnev bol pochopiteľný,“ povedal pre denník Šport Zánický.
„Povedali sme si, že ani dva defekty ho neoprávňovali k tomu, aby to zabalil predčasne a zliezol z bicykla. Išiel až do konca, ako sa to patrí. Aj keď to nevyšlo, reprezentoval Slovensko celým svojim srdcom!“
