V noci 8. augusta 1986 ho pri jeho úteku cez železnú oponu v Bratislave len pár metrov pred hranicou s Rakúskom napadli psy pohraničníkov. Hrozné zranenia by prežil, keby mu strážcovia hraníc včas poskytli pomoc. Jednej z poslednej obetí železnej opony na mieste tragédie odhalia pamätník.
Hartmut končil vo východonemeckom Magdeburgu strednú školu a čakala ho vojenčina, ktorej sa chcel vyhnúť. Snažil sa dostať do armádneho orchestra, no kvôli rodine žijúcej v kapitalistickom Nemecku sa s tým mohol rozlúčiť. Podľa jeho mamy Christy sa mu všetko začalo rúcať, keď mu zomrel otec. Zrejme vtedy sa rozhodol utiecť na Západ. Prvýkrát prekročil hranicu ČSSR 31. júla 1986 v Petroviciach (okr. Ústí nad Labem) a cez Prahu pokračoval vlakom do Bratislavy. Nakoniec 8. augusta okolo 22. hodiny prešiel cez Kossuthovu ulicu (terajšia Panónska cesta) a smeroval k rakúskej hranici. Prestrihol dva drôtené ploty, druhý však bol napojený na signalizáciu. To zalarmovalo kopčiansku pohraničnú hliadku s vlčiakmi Ryšom a Robym. Psy ho po pár minútach dobehli a len 22 metrov pred hranicou na chlapca zaútočili.
Mohol to prežiť
Pohraničníci počas vyšetrovania tvrdili, že k telu mladíka ich doviedol brechot psov. Jedného však našli ležať pri Hartmutovi a druhý okolo neho obchádzal, čo môže naznačovať, že správy o udalosti sa niekto snažil manipulovať. „Tento muž mal viacero zranení – pohryzenie od psov. Mal stiahnutú kožu s vlasmi na zátylku, zranenia i v tvárovej časti – na spánku, z čoho mu tiekla krv, ďalej mal zranenie v stehennej časti nohy,“ uviedol jeden z pohraničníkov. Namiesto toho, aby chlapca ihneď odviezli do nemocnice, dozorujúci dôstojník opäť spravil prieskum okolia. Hartmut zatiaľ krvácal v jeho aute.
„Skorým poskytnutím kvalifikovanej lekárskej pomoci (...) bolo možné účinne čeliť šokovým mechanizmom (...), prípadne aj jeho smrť odvrátiť. Neutrpel žiadne poranenie, ktoré by bolo nezlučiteľné so životom,“ písalo sa v pitevnej správe. S Hartmutovou smrťou sa nevie dodnes spamätať jeho mama. „Pokiaľ si uvedomili, že niečo spravili zle a ako veľmi ma ranili, môžem im odpustiť,“ povedala pred rokmi nemeckej ARD.
Psy ho mali zastaviť za každú cenu
Po páde režimu sa začali vynárať podozrenia, že Štátna bezpečnosť ovplyvnila výpovede pohraničníkov, aby sa neukázalo, že psov nezvládli. Podľa etológa Stanislava Gryma bolo „cieľom psovodov zastaviť každého, kto sa pokúsi preniknúť cez železnú oponu, a to za akúkoľvek cenu“. „Z etológie psa je úplne jasné, že pes v zápale boja nepustí a sústavne hryzie alebo drží, podľa toho, na čo bol vycvičený,“ hovorí Grym s tým, že pokojné správanie zvierat pri zranenom tele bolo nepravdepodobné.
