1. Odtlačok stôp dinosaura
Prvé dinosaurie stopy našli paleontológovia Milan Sýkora a Jozef Michalik na konci Tichej doliny už v roku 1976, o tri desaťročia neskôr našli poľskí paleontológovia ďalšie takéto pozostatky po pravekých jašteroch. Sú to stopy druhov Anomoepus, Anchisauripus, Kayentapus a ďalších druhov. Ich sadrové odliatky nájdete vystavené v Múzeu Tatranského národného parku v Tatranskej Lomnici.
2. Bane na Kriváni
Kriváň je jeden zo symbolov Slovenska. Málokto vie, že kedysi boli rovno pod vrcholom bane. Už v roku 1507 začal Jakub Fuger s pokusmi ťažiť zlato v oblasti Kriváňa. Ďalšie pokusy boli koncom 18. storočia s úmyslom ťažiť antimonit, ale výsledky ťažby boli také slabé, že svoju prácu rýchlo skončili. Najvyššia štôlňa bola vyhĺbená len 50 metrov pod vrcholom Kriváňa. Do výšky 2 200 metrov bola urobená cesta pre konské povozy dolinou s príznačným názvom Zadný handel na Pavlov chrbát. Dodnes sú na Kriváni opustené banské štôlne. Nájsť ich vôbec nie je jednoduché. Pokúšať sa ich hľadať bez odborných znalostí a profesionálneho sprievodu je smrteľne riskantné!
3. 1000-ročné limby
Na konci Kôprovej doliny, pre návštevníkov a turistov neprístupnej, prísne chránenej Nefcerke, rastú jedinečné stromy - borovice limby. Prežívajú v ťažkých a drsných podmienkach, preto rastú veľmi pomaly a znesú aj najväčšie mrazy. Ochranár Erik Baláž tu našiel limby, ktoré majú viac ako tisíc rokov. „Sú to najstaršie voľne rastúce rastliny v Európe. Práve v týchto chvíľach robíme podrobný výskum a datovanie, ktoré nám má potvrdiť celkom presný vek týchto jedinečných stromov. Všeobecne sa vedelo, že limby sa dožívajú aj osemsto rokov, ale tisíc a viac je prekvapením,“ hovorí.
4. Kamenný ruženec
Ostrva (2 350 m) je jeden z najnavštevovanejších tatranských vrcholov. Turistov z Popradského plesa priam láka, aby na ňu vystúpili. Skoro nik ale nevie, že z jedného z vrcholkov ostrvy visí veľký kamenný ruženec. Čo motivovalo neznámeho autora, aby v takej výške vybudoval a zmontoval obrovský kamenný ruženec, sa dnes asi už nedozvieme. Musela to byť obrovská drina, ale aj veľká odvaha, lebo za socializmu sa akákoľvek neschválená aktivita trestala. A ak to bola aktivita nemilá vtedajšiemu režimu, ten trest znamenal aj väzenie. Napriek tomu neznámy odvážny umelec, horolezec, stavbár, nosič vytvoril v Tatrách za totality nevšedné monštruózne dielo, ktoré však ukryl pred bežnými návštevníkmi. Škoda. Takže ani túto nevšednosť bez skúseného sprievodcu a znalca nenájdete, aj keď je len kúsok od frekventovaného chodníka.
5. Kovadlina na Končistej
Končistá je 17. najvyšší kopec v Tatrách. Výstup na ňu nie je náročný, ale nevedie tam značkovaný turistický chodník, preto sa tam dostanete len v sprievode horského vodcu. „Tento tatranský štít nepatrí medzi najžiadanejšie výstupy. Je to škoda, rád ho klientom odporúčam. Je to prechodový vrchol - začnete na Popradskom plese a skončíte na Sliezskom dome,“ opisuje horský vodca Jaro Michalko a dodáva: „Málokto však vie, že vrchol tohto štítu (2 537 m) zdobí ozrutný kameň čudesného tvaru. Má viac mien: Konská hlava, Nákova, ale Kovadlina je najpoužívanejší. Vraj to tam umiestnil obor v snahe na nej rozdrviť Tatry, ktoré nemal rád. Súrodenci mu v tom zabránili, lebo im sa Tatry páčili a vyhnali ho z nich.“
6. Kamenné srdce
Medzi Vyšnými Hágmi a odbočkou na Popradské pleso, tesne nad električkovou traťou je veľké kamenné srdce. Tento kamenný úkaz očaril aj horského vodcu Marka Trávnička: „Je to nádherný prírodný výtvor, srdce dokonalých tvarov a tvrdé priam ako žula. Prekvapuje ma, že toto srdce pozná len málokto, skoro nik. Do tatranskej víchrice sa skrývalo medzi stromami a nebolo ho ľahké nájsť. Dnes sa ale vyníma na holej stráni. Bohužiaľ, priame slnko, dážď, mráz a hlavne mach, kameň intenzívne ničia a srdce sa pomaly rozpadá.“
7. Geoglyf
Týmto pojmom sa označuje obraz veľkých rozmerov v krajine zobrazujúci figúru, ornament či piktogram. Obrazec s názvom Rytmus života vytvoril na svahu pri hoteli Belevue v Starom Smokovci austrálsky sochár Andrew Rogers. Stavalo ho 40 robotníkov desať dní a použili na to 30 ton tatranských žulových okruhliakov.
