Na svojom konte ich už má 51, hoci pravidelne beháva až od svojej 50-tky. Poslednú vyše 42 kilometrov dlhú trať pritom zvládol asi ako vôbec prvý Slovák aj s umelým kĺbom v kolene!
Vitálny dôchodca, ktorý pracoval ako pomocník rušňovodiča, je na svoj výkon právom pyšný. V apríli, dva roky po operácii kolena v šačianskej nemocnici, totiž zvládol Furčiansky maratón aj s titanovým kĺbom. „Dokázal som to za necelých 5 hodín a nemal som žiadne problémy,“ vraví s úsmevom.
Vďaka športovaniu mu rokmi poriadne klesla aj ručička na váhe. „Behávam od 50-tky, keď som vážil až 105 kíl. Teraz mám zhruba 66. Vstávam už o štvrtej ráno, pravidelne posilňujem, bicyklujem a, samozrejme, behávam, lebo len po náročnom tréningu sa dá zvládnuť náročná trať,“ spomenul dôchodca, ktorý mesačne nabehá od 350 - 400 km.
Po operácii ešte nebol u lekára na kontrole, keďže má obe nohy v poriadku. Doteraz dosiahol najlepší čas 3:34 hodiny ešte v roku 2002 na Medzinárodnom maratóne mieru v Košiciach, kam sa chystá aj na jeseň. „Najväčšiu zásluhu na tom, že som stále fit, má moja manželka Mária (68), ktorá ma podporuje. Pochvala však patrí aj ortopédovi Petrovi Polanovi za výbornú operáciu,“ dodal.
Má obrovskú vôľu
ortopéd a taktiež maratónec František Michalička
- Operačný tím v Šaci si zaslúži pochvalu za perfektne odvedenú prácu. Hoci o behu sa po totálnej endoprotéze kolena nič nehovorí a kvôli uvoľneniu kovových súčastí v stehennej kosti a píšťale sa skôr neodporúča, je to veľmi individuálne. Hranice ľudských možností sa totiž posúvajú stále ďalej. Emil Hudák, ktorý je mojím pacientom, má obrovskú vôľu a čistú myseľ, vďaka čomu mohol opäť naskočiť do maratónskeho kolotoča.
