Táto povinnosť by sa podľa nich mala zmeniť len na právo pobyt ohlásiť, pokiaľ si to budú sami želať. Príslušným návrhom zákona by sa mala Národná rada (NR) SR zaoberať na svojej najbližšej schôdzi, ktorá sa uskutoční v júni.
"Tí občania, ktorí budú chcieť, aby úrady o nich evidovali aj takéto informácie, budú aj naďalej môcť prechodný pobyt v rámci Slovenskej republiky či v zahraničí úradom ohlásiť. A úrady budú povinné tieto informácie vo vzťahu k nim evidovať. Tí občania, ktorí nemajú záujem informovať úrady o svojom prechodnom pobyte v rámci Slovenskej republiky alebo v zahraničí, už nebudú mať povinnosť takýto pobyt ohlásiť. Neohlásením takéhoto pobytu sa už nebudú dopúšťať priestupku a nebude im za takéto konanie hroziť sankcia v podobe pokuty. Úrady budú vo vzťahu k takýmto občanom evidovať iba adresu ich trvalého pobytu," konštatujú poslanci v dôvodovej správe k novele.
V súčasnosti za neohlásenie prechodného pobytu či pobytu v zahraničí na dobu dlhšiu ako 90 dní možno uložiť pokutu do 33 eur, podľa dôvodovej správy sa však pokuty reálne neukladajú.
Povinnosť ohlásiť svoj pobyt v zahraničí vyvolala v minulosti značnú verejnú diskusiu a Ministerstvo vnútra (MV) SR bolo obviňované napríklad z monitorovania občanov.
Šéf rezortu vnútra Robert Kaliňák v minulosti vyhlásil, že ide o politickú demagógiu. Zdôraznil, že nejde o žiadnu šikanu alebo byrokraciu, ale o to, aby štát mohol so svojimi občanmi komunikovať, aj keď sú v zahraničí.
Ako príklad uviedol situáciu, keď občan po návrate domov zistil, že nemá majetok, pretože bol exekvovaný. Keďže štátu nenahlásil, kde sa bude nachádzať, nemal mu kam doručiť informáciu o tom, že jeho majetok podlieha exekúcii. "Keby sa bol býval nahlásil, mohol dostať presnú informáciu v mieste svojho pobytu a mohol sa adekvátne brániť," povedal Kaliňák v roku 2013.
Pripomenul vtedy, že ustanovenie o nahlásení pobytu v zahraničí dlhšom ako 90 dní bolo v zákone aj do roku 2013, rezort však podľa ministra chcel túto povinnosť zvýrazniť.
