Na celej čiare uňho zvíťazil humor, ktorý ho sprevádza po celý život. Už od detstva bol najradšej, keď rozosmial svoju mamu, a manželka Ľubica ho tiež zaujala svojouveselou povahou.
Stala sa vám vzácna vec – obrovská popularita prišla až po štyridsiatke. Rátali ste ešte s niečím takým, že prerazíte na najvyššej úrovni?
(smiech) Ja som hlavne veľmi chcel zostať v opernom fachu. A s týmto som naozaj nerátal. Na druhej strane, úprimne, hovoriť o nejakej sláve v tejto našej malej krajine... V každom prípade, táto robota ma hrozne baví, a keď niekomu urobím radosť, som fakt rád. A úplne mi stačí, keď mi raz za týždeň niekto napíše pár pekných slov alebo na ulici stretnem dieťa, ktoré mi povie, že bol super nejaký skeč z Kredenca – to je dobrý pocit.
Práve Kredenc odštartoval vašu popularitu. Ako ste sa tam dostali?
Kredenc je vlastne plynulým pokračovaním relácie, ktorú sme nejaký čas vyrábali pre televíziu JOJ. Potom sa však v televízii zmenilo vedenie. Dano Dangl to však nechcel len tak zahodiť. Jemne sa upravila zostava ľudí, prišla Peťa Polnišová a Juraj Kemka a pokračovali sme ďalej v Markíze. Práca na Kredenci je pre mňa naozaj príjemne strávených niekoľko dní v mesiaci, keďže sme naladení na jednej vlne a rozumieme si nielen profesne, ale aj ľudsky. Zišla sa tu neskutočná konštelácia ľudí a chémia medzi nami skutočne funguje.
Od vážnej opery, ktorú ste vyštudovali, je predsa len ďaleko k neviazanému humoru...
To, že sa snažím momentálne baviť ľudí, je – priznávam – trochu odskok od opery, v ktorej som strávil dvanásť rokov, ale inklinoval som k tomu už v predškolskom veku. Moja úžasná mamina mi hovorila, že som mal ako dieťa obrovskú radosť, keď sa mi ju podarilo rozosmiať. Vždy som to, čím som ju rozosmial, opakoval dokola a čakal znovu a znovu na jej smiech. V opere som mal tiež vždy bližšie ku komickým operám. Tam som sa cítil fajn.
