"Keď je sova dlhochvostá v hniezde a má mláďatá, je dosť agresívna a dokáže naozaj ublížiť. Má totiž mocné nohy a dlhé pazúry," uviedol pre TASR Repel s tým, že ide o bežný jav. "Stáva sa to aj ornitológom, napríklad pri krúžkovaní mláďat, keď musia byť veľmi dobre vyzbrojení. Nosia helmy a chrániče na hlavu a chrbát, pretože sova je v blízkosti hniezda veľmi prudká," konkretizoval ornitológ.
Lesník Adrian Piteľ zo Sniny zbadal pri vyznačovaní ťažby nalietavať sovu dlhochvostú. Nevenoval jej pozornosť, keďže v oblasti Sninského kameňa je ich mnoho. "Až keď som zbadal mláďa na zemi, spozornel som. Počul som výstražné zaklepanie zobáka. V momente, keď som sa otáčal, dostal som ranu do hlavy. Automaticky som odišiel z miesta preč i s poranením na hlave,“ uviedol pre TASR Piteľ s tým, že správanie sovy rešpektuje. "Ide o jej prirodzený materinský pud. Hneval som sa skôr na to, že som si mohol poraniť oko, čo by som pri svojej práci znášal ťažšie," povedal dlhoročný lesník.
Matej Repel upozorňuje, že v prípade ak sa niečo podobné stane akémukoľvek návštevníkovi lesa, je lepšie opustiť miesto rýchlo a nehlučne. "To, že mláďa vypadne z hniezda, sa stáva v prírode bežne, najmä pri sovách," uviedol s tým, že rodičia ho aj naďalej kŕmia mimo hniezda. "Paradoxne je mláďa vo väčšom bezpečí, pretože tí predátori už hniezda poznajú, keďže je tam častý pohyb. Je väčšia šanca, že to mláďa prežije, keď je mimo neho," povedal ornitológ, podľa ktorého ide o prirodzený jav a nie je potrebné doň zasahovať.
Iným prípadom podľa Repela je, často pri myšiarkach ušatých, ktoré hniezdia v mestách, keď ľudia nájdu mláďatá niekde na chodníku, v blízkosti cesty alebo v záhrade. "Vtedy je lepšie zobrať to mláďa a vyložiť ho niekde na konár alebo do hustých kríkov. Aby sa nezatúlalo na cestu alebo aby ho nechytili psy alebo mačky," uviedol ornitológ s tým, že najlepšie je tak urobiť v blízkosti miesta nálezu. Podľa jeho slov nie je myšiarka ušatá taká útočná ako sova dlhochvostá.
