Jane odhalila v africkom pralese nečakanú pravdu: Takéto sú v skutočnosti šimpanzy!

Jej meno je pojem. Ako prvá začala odhaľovať tajomstvá našich najbližších príbuzných – šimpanzov.

V africkom pralese medzi nimi prežila vyše 55 rokov. Britská antropologička a ochranárka Jane Goodall (82) bude čestným hosťom budúcotýždňového festivalu Ekotopfilm - Envirofilm v Bratislave. Novému Času Nedeľa poskytla exkluzívny rozhovor. Jane Goodall zasvätila život skúmaniu šimpanzov a boju za záchranu ich prirodzeného prostredia. Čo zistila o týchto sympatických ľudoopoch? A čo odkazuje ľudstvu?

Skúmať šimpanzy v afrických pralesoch začala už v roku 1960. Mladá odvážna vedkyňa si dokázala získať dôveru divožijúcich primátov najpriamejším spôsobom. Dávala im jedlo a ony ju po istom čase prijali do svojho „banana clubu“. Po viac ako polstoročí šimpanzy v národnom parku Gombe v Tanzánii odhalili trpezlivej milovníčke prírody svoje tajomstvá, o ktorých ľudstvo dovtedy nemalo ani tušenia.

Otvoriť galériu

Jane Goodall v akcii: Odvážnej vedkyni sa v Afrike podarilo získať si dôveru divých šimpanzov.

Zdroj: jgi

Jane Goodall zistila, že nielen ľudia, ale aj šimpanzy majú svoju osobnosť, vedia prejavovať emócie, ako sú smútok či šťastie. Potrpia si aj na rodinné vzťahy, ktoré dokážu udržiavať a rozvíjať aj celé desaťročia.

Ako prvá opísala, že šimpanzy vedia využívať nástroje, ba dokonca si ich vyrábať. Začalo sa to pozorovaním jedného šimpanza, ktorý si odtrhol steblo trávy a potom ho vopchal do diery v termitisku. Keď ho vybral, mravce zahryznuté do stebla zožral a pokračoval... Odhaľovanie skutočnosti zo života šimpanzov, ktoré sú najbližšími príbuznými ľudí, však prinieslo aj zistenia, s ktorými nebolo jednoduché sa vyrovnať. „Počas prvých desiatich rokov výskumu v Gombe som verila, že šimpanzy sú skôr krajšie a milšie ako ľudské bytosti. Ale potom sme zistili, že aj šimpanzy vedia byť brutálne – že majú ako my temnejšiu stránku svojej povahy,“ priznala. Goodall pozorovala dominantné samice, ktoré kruto zabíjali mladé iných samíc, aby si udržali svoje postavenie v tlupe. Niekedy pri tom dochádzalo aj ku kanibalizmu.

Zanietená vedkyňa celý život zasvätila upozorňovaniu, aké dôležité je ochraňovať pralesy a ich obyvateľov. Napriek snahám ochranárov týchto krásnych zvierat stále ubúda...

Treba zachrániť, čo zostalo!

Jane Goodall zasvätila život skúmaniu šimpanzov a boju za záchranu ich prirodzeného prostredia. Čo zistila o týchto sympatických ľudoopoch? A čo odkazuje ľudstvu?

Ako sú na tom vaše milované šimpanzy? Má sa ich populácia lepšie?

Napriek veľkej snahe ochranárov počet šimpanzov klesá najmä v dôsledku klčovania pralesov. Zabíjajú sa matky a unášajú sa mladé, s ktorými sa obchoduje. Vyvážajú sa najmä do Číny. A je tu aj komerčný lov divej zveri, šimpanzy sa konzumujú v mnohých krajinách Afriky. Práve preto sa v spolupráci s partnermi snažíme vzdelávať ľudí. Pomáhali sme so založením záchrannej stanice pre šimpanzie siroty, ktorých mamy ulovili na konzumáciu. Inštitút Jane Goodall má najväčšiu takúto stanicu v Afrike v republike Kongo, kde sme odchovali už 165 šimpanzov. Je to veľmi nákladné a museli sme na to získať prostriedky. Máme tiež záchrannú stanicu v Južnej Afrike.

Majú šimpanzy naozaj toľko spoločného s ľuďmi?

So šimpanzmi máme rovnaké DNA až na 98,6 %. Úžasné sú aj podobnosti v štruktúre nášho imunitného systému a v zložení krvi. Anatómia mozgu je takmer totožná, len náš je väčší.

Otvoriť galériu

Jane fascinuje podobnosť medzi ľuďmi a šimpanzmi.

Zdroj: jgi

Majú podobné gestá a emócie, používajú nástroje, a dokonca si ich vedia vyrobiť. Šimpanzy sa vedia naučiť viac ako 400 znakov americkej posunkovej reči a ich aj správne použiť. Vedia odpovedať na množstvo otázok prostredníctvom počítača s pomocou dotykovej obrazovky. Fascinujú ma ich veľmi odlišné osobnosti, väzby medzi členmi rodiny - matkou a potomkami, bratmi a sestrami (otec nie je súčasťou rodiny). Po 55 rokoch výskumu v Gombe sa stále učíme novým veciam o šimpanzoch.

Myslíte si, že dnes sa ľudia starajú o ochranu životného prostredia viac ako kedysi?

Dnes sú viac informovaní o potrebe chrániť ho. Viac ľudí sa snaží v tomto smere pomáhať. Avšak veľký biznis, rast ľudskej populácie a neudržateľný životný štýl toľkých miliónov ľudí spôsobujú čoraz viac škôd na životnom prostredí. Preto sa musíme všetci snažiť, aby sme zachránili, čo zostalo.

Dnes je veľa ľudí aktívnych najmä virtuálne – na internete. Myslíte, že ich naozaj trápi, že napríklad v sladkostiach či čokoládovej nátierke je palmový olej, pre ktorý sa ničia pralesy a zabíjajú orangutany?

Je potrebné, aby ľudia venovali viac pozornosti tomu, čo počujú v rôznych kampaniach. Veľa ľudí si uvedomuje, čo výroba palmového oleja spôsobuje pralesom a zvieratám, ktoré v nich žijú, vrátane orangutanov. A sú to práve mladí ľudia, ktorí sa väčšinou zaujímajú o zloženie výrobkov a odmietajú kupovať produkty s obsahom palmového oleja.

Nemáte pocit, že sme už videli a počuli asi všetko a stali sme sa cynickými? Vieme, čo je zlé, ale diskutujeme o tom len na medzinárodných konferenciách. Je to dostatočné?

Samozrejme, že to nestačí. Práve preto precestujem každý rok 300 dní, aby som apelovala na ľudí. Aby mysleli na dôsledky, ktoré majú ich malé každodenné rozhodnutia na planétu. Čo kupujú, odkiaľ to pochádza, ako sa to vyrobilo? Škodí to životnému prostrediu a zvieratám? Je za tým detská otrocká práca? A vôbec, potrebujú to? Mahátma Gándhí povedal múdru vetu: „Naša planéta môže poskytnúť dosť pre ľudskú potrebu, ale nie pre ľudskú chamtivosť."