Spolu drali školské lavice a hoci sa ich cesty neskôr rozišli, zostali spolu v kontakte, v posledných rokoch najmä telefonickom. Ako si na legendárneho umelca spomína a čo naňho prezradila?
Herec Karol Machata vytŕčal z davu už ako malý žiačik. „Chodili sme spolu najprv do školy na Zochovej ulici, a potom, keď dobudovali na bratislavských Palisádach novú školu, prešli sme tam spolu. On nevedel chodiť pomaly, na vyučovanie a potom zas domov vždy priam letel,“ prezradila Novému Času čiperná dôchodkyňa Lujza Šikurová, ktorá má na spolužiaka len najkrajšie spomienky.
„Karol bol zábavný a suverénny žiak. Občas aj niečo vymyslel, aby všetkým spestril vyučovanie. Raz sa prihlásil, či môže povedať vtip. Pani učiteľka zvolila, a tak sa postavil a povedal: Jedna pani mala dvoch psov. Jeden sa volal Pose a druhý sa volal Ruse. A ako na nich volala, keď jej odbehli? No predsa: POSERUSE!“ zasmiala sa aj po rokoch Machatova spolužiačka.
Zo šepkára legenda
Po skočení školy išli každý svojou cestou, no bývalých spolužiakov osud opäť spojil. „Stretli sme sa v ochotníckom divadle. Hrali sme Urbánkove operety Anička Kovačovie a iné. Na klavíri nás sprevádzala konzervatoristka, Karolova milá a neskôr aj manželka Marianna. Karol nám robil šepkára,“ zaspomínala si pani Lujza, ktorá sa v posledných rokoch zhovárala s hercom najmä telefonicky.
Nechodil už tak často von, sťažoval sa, že mu robia problém schody, ktoré viedli k jeho domu pod Slavínom. „Rád spomínal. Napríklad aj na to, ako chodieval s kolegom Františkom Zvaríkom do bratislavskej kaviarne Savoy. Zvykli si aj od srdca zaspievať a raz ich tam počuli páni z viedenského divadla. Okamžite ich chceli angažovať,“ prezradila pani Šikurová, ktorá na svojho spolužiaka a kamaráta nikdy nezabudne.
