Svoj misskovský sen napriek tomu neplánovala zahodiť za hlavu, poriadne na sebe popracovala a uplynulý piatok jej na hlavu nasadili korunku určenú najkrajšej Slovenke. S gymnazistkou z Lučenca Kristínou Činčurovou (18) sme sa rozprávali aj o rodinnej tragédii, ktorá z nej spravila nového človeka, o vypekaní estetických sladkostí a nutných hodinách spevu.
Podľa všetkých zákonitostí súťaže miss ste mali plakať hneď po korunovácii, no vy ste vraj slzy ronili až na druhý deň ráno v posteli.
Mala som slzy v očiach, už keď som vyhrala, ale povedala som si, že to vydržím. Aj kvôli fotkám. A keď som potom bola sama na izbe, všetko to na mňa doľahlo. Plač som si nechala pre súkromie, keď som to zo seba mohla dať naplno von. (smiech)
Od uplynulého piatka ste oficiálne najkrajšou ženou na Slovensku. Ozaj, koľko krajších dievčat poznáte?
Fúha, ak by som toto mala zrátať... Nie som ten typ človeka, čo si myslí, že je najkrajší. Aj vo finálovej dvanástke by som narátala minimálne jedenásť dievčat plus náhradníčku, ktoré, myslím si, sú odo mňa krajšie.
Kto je podľa vás najkrajší Slovák?
Musím sa priznať, že hneď mi napadol Ján Koleník. A potom ešte Juraj Loj.
Kedy ste sa začali pohrávať s myšlienkou, že skúsite túto súťaž?
Vlastne som to chcela už odmalička a od štrnástich som sa venovala modelingu, ktorý ma veľmi bavil. Okrem toho ma aj rodina podporila, aby som do toho išla.
Našiel sa niekto, kto bol proti?
Vôbec nie, všetci vraveli, že sa na to hodím. Verím, že mali pravdu. (smiech)
Vaša rodina pred šiestimi rokmi prešla ťažkou skúškou – zomrel jeden z vašich starších bratov. Čo sa mu stalo?
Mal rakovinu, nádory v mozgu. Diagnostikovali mu to, keď mal osemnásť...
