No a nepriaznivú situáciu s trénovaním v rodnej Nitre sa rozhodol vyriešiť po svojom – postavením si vlastného športoviska. Hoci aj toto vyzerá ako pokus o žart, tentoraz to myslí úplne vážne. Taký je Marcel Lomnický (28), náš reprezentant v hode kladivom.
Ako šesťročný začal – budete sa čudovať – s krasokorčuľovaním! „Prihlásila ma tam mama, pretože som trpel obezitou a tento šport jej asi najviac učaroval. Nemal som veľmi na výber, ale mám naň pekné spomienky. Naozaj ma to bavilo,“ rozpráva presvedčivo, aj keď korčule nakoniec po troch rokoch vymenil za atletiku. „Skončil som, keď sa rozpadol môj krasokorčuliarsky klub,“ krčí plecami. Postupne vyskúšal všetky atletické disciplíny a najviac vytŕčal z davu pri vrhoch. Dlho sa zameriaval na guľu, disk a oštep, no keď úplne na konci zobral do rúk kladivo, už ho nepustil.
Na veľkej nohe
Techniku vraj zvládol rýchlo, väčší problém však má dodnes so svojou výškou, ktorá je len 177 cm. Nie je to práve ideálne a obrov v kladivárskom sektore musí doháňať rýchlosťou. Kým iní hádžu na tri otočky, on robí až štyri. A určite by vyskúšal aj päť, lenže... „Noha mi narástla veľká – dvanástka. Veľkosť môjho chodidla je tak limitujúcim faktorom, pretože priemer kruhu je presne daný a päť otočiek by sa mi tam nezmestilo. Už štyri sú natesno,“ vysvetľuje.
V porovnaní s inými atlétmi, ktorí sa – s výnimkou Usaina Bolta – počas pretekov tvária smrteľne vážne, je Marcel veselá kopa a rád so súpermi žartuje. „Niektorí sú v tomto podobní a vedia to oceniť, ostatní sú extrémne vážni a veľa toho nenahovoria. Tým sa potom snažím vyhýbať,“ usmieva sa. „Zavtipkovať si počas pretekov mi pomáha. Nerád rozmýšľam nad jeho dôležitosťou alebo dôležitosťou konkrétneho hodu viac, ako je naozaj potrebné. Premotivovanosť je veľmi škodlivá.“
