Časy, keď obchod s vypchatými zvieratami prekvital a zámožnosť dám sa merala kožuchom, sú už dávno preč. Napriek tomu Zoo preparatórium v Žiari nad Hronom existuje už 66 rokov. A to aj vďaka jeho majiteľovi Jánovi Bahnovi, ktorý nás víta s úsmevom. V zápätí nás už vedie po budove a rozpráva, ako to u nich funguje.
Umenie
Človek by očakával, že mu do nosa udrie zápach uhynutých zvierat či chemikálií. Opak je pravdou, aj keď sú všade navôkol kože. „Sú to buď trofeje poľovníkov, alebo zvieratá, ktoré uhynuli v zoologických záhradách či na cestách pod kolesami áut,“ vysvetľuje Bahno. V ďalšej miestnosti pracujú zamestnanci. „Kedysi som ako vedúci prevádzky šéfoval štrnástim ľuďom, dnes sú len traja. Práce ubudlo napriek tomu, že firma je registrovaná v rámci Európskej únie, takže môžeme pracovať aj pre zahraničie,“ spresňuje.
„Spracovanú kožu naťahujeme na polyuretánové modely. Tam ju ešte vyformujeme, pospájame tak, aby spoje nebolo vidieť, dosadíme sklenené oči podľa druhu zvieraťa a úplne na záver ho olejovými farbami domaľujeme,“ opisuje zjednodušene majiteľ. Vyrobiť model v pomere k veľkosti kože, dokonale poznať stavbu tela zvieraťa a dbať na každý detail je skutočne kumšt.
Prvenstvo
Preparatórium sa môže pochváliť aj jedinečným unikátom - nosorožcom. Jeho majiteľ ho ulovil v Afrike a koža z neho putovala do Žiaru nad Hronom z dôvodu rôznych povolení dva roky. „Koža je pôvodná, lebka a rohy umelé,“ vysvetľuje Bahno a my sa medzitým snažíme nájsť, kde má kožu nosorožec pospájanú... Nikde však nevidieť nič.
„Je to prvý nosorožec, ktorý sa na Slovensku robil ako preparát,“ dopĺňa Milan Kicko (40), ktorý vo firme pracuje 22 rokov. Komu zo Slovenska patrí toto statné zviera, sme sa nedozvedeli. „O klientoch s nikým nehovoríme,“ dostali sme stručnú odpoveď. Cena za preparovanie nosorožca sa však pohybuje okolo 15 000 eur.
Práve v tomto preparatóriu ako prví na Slovensku preparovali pred rokmi aj hlavu slona pochádzajúcu z Botswany, neskôr pribudli aj ďalšie. Medzi exotickými zvieratami nechýbali levy, leopardy, gepardy, zebry, opice, krokodíl, žirafia hlava s krkom, hlava hrocha a množstvo ďalších. Okrem nich a našej poľovnej zveri si ľudia na naše prekvapenie nechávajú preparovať aj svojich domácich miláčikov.
Napriek tomu, že tu za posledné roky preparovali množstvo zvierat a vtákov, majiteľ tvrdí, že už to nie je to, čo bývalo. „Kedysi za socializmu k nám prichádzalo neskutočné množstvo západných Nemcov. Autobusmi ich sem na poľovačky zvážala už neexistujúca cestovná kancelária. Vtedy to bola zlatá baňa. Dnes nepríde ani jeden. Euro nám narobilo šarapatu,“ spomína Bahno.
„Za mesiac sme vypreparovali aj 600 bažantov, stovky sojok, veveričiek, kún, líšok či medveďov. Tých mojimi rukami prešli stovky. Pamätám sa, že prvého som robil v roku 1958 a strelili ho v Ružomberku. Za socializmu poľovali mnohí vplyvní ľudia, ktorí sa tu zastavovali. Aj túto budovu dal postaviť niekdajší minister Ján Janovic,“ usmieva sa podnikateľ. Po revolúcii konkurencia rýchlo rástla. „Teraz nájdete aj štyridsať garážových majstrov, ktorí robia pod cenu. Ale ja nebojujem o zákazníka. Kto chce, príde, poviem mu, čo to stojí, a buď chce, alebo nechce.“
Prevádzku nechceli
Remeslo preparovania zvierat priniesol do Žiaru nad Hronom Ferdinand Adamovič po tom, ako mu štát znárodnil dielňu v Nových Zámkoch. V roku 1957 k nemu prišiel z Handlovej do učenia aj Ján Bahno, ktorý mal v tom čase 14 rokov. Vyučil sa, a hoci mal aj zajačie úmysly, nakoniec zostal.
„Podnik patril Štátnym lesom, potom Jednotnému roľníckemu družstvu v Žiari nad Hronom. Z učňa som sa vypracoval na vedúceho pridruženej výroby. Keď sa po revolúcii v roku 1989 družstvá rozpadli, prevádzku nikto nechcel. Nakoniec som ho teda kúpil ja,“ spomína pán Bahno, ktorý má dve dcéry, no tie v otcových šľapajach kráčať nechceli. „Ani zať a vnuci nemajú k tomu vzťah. Ani ja už nerobím, som už len majiteľ. Ale mám nástupcu, štafetu po mne preberie môj zamestnanec Milan Kicko, je to šikovný odborník,“ dodáva s úsmevom podnikateľ.
