Vyskúšali si, ako by v prípade požiaru hasili oheň priamo v priestoroch zámku, ale aj precvičovali evakuáciu ľudí z okien z výšky takmer 40 metrov. Ak by sa však požiar rozhorel opäť vo vežičkách ako pred 61 rokmi, ani dnes by sa k nim s výsuvnou plošinou hasiči nedostali.
„Na zámku sme nacvičovali požiar v káblových kanáloch a evakuáciu osôb pomocou automobilového rebríka, ktorý má dostupnosť 39 metrov,“ hovorí Miroslav Líška, veliteľ zásahu hasičov z Prievidze. „Je veľmi zložité zasahovať v takýchto objektoch, pretože sa v nich nachádza množstvo cenných predmetov. Treba dbať na to, aby sa cennosti nezamočili a nezničili,“ dodáva M. Líška.
Ak by Bojnický zámok znova horel tak ako v roku 1950, ani dnes by hasiči aj pri použití najmodernejšej techniky nemali ľahkú prácu. „Vtedy horeli horné veže, ale ani dnes by sme sa do vnútra zámku s našou technikou nedostali tak, ako sa tam nedostali ani vtedy. Museli by sme postupovať cez vnútro budovy,“ vysvetľuje M. Líška.
Pri cvičení bol Ján Kurbel (53), technik požiarnej ochrany z Bojnického zámku. Podľa neho je dnes zámok zabezpečený proti ohňu lepšie ako pred 61 rokmi.
Ničivý požiar
9. mája 1950 sa v tzv. Erbovej sieni, najvyššej obývanej časti veže zámku, skúšala priepustnosť komína. Poverený pracovník zrejme polial otep slamy benzínom, zapálil ho a hodil do komína. Tlak, ktorý vznikol, roztrhol komín a iskra zapálila strechu. Všetky tri okrúhle veže zámku, ako aj povala stredného hradu ľahli popolom.
