Do technológií investovali 1,9 milióna eur. Štiepku z biomasy chcú elektrárne získavať od miestnych poľnohospodárov. „Hlavná výhoda ich účasti je v minimálnych nákladoch na prepravu,“ povedal Ľubomír Maxim, riaditeľ prevádzky klasických elektrární. „Vedeli by sme zapojiť desiatky poľnohospodárov. Záleží na ich záujme, sme pripravení začať aj hneď,“ dodal. Poľnohospodári by biomasu vedeli „vyrobiť“ pestovaním vŕby na nevyužitej pôde. „Je na to ideálnou rastlinou. Rastie aj na zamokrených pôdach a pôdach poškodených ťažkými kovmi,“ povedal Ondrej Hronec z Fakulty manažmentu PU Prešov.
„Raz ropa prestane tiecť a vyťaží sa uhlie. Toto je ideálna ukážka toho, ako začať využívať obnoviteľné zdroje energie,“ vraví. Poľnohospodári svoje možnosti zvažujú. „Zatiaľ je to pre nás nevýhodné. Nie sme vlastníci pozemkov, potrebujeme nájomné zmluvy. Potrebovali by sme podporu štátu,“ povedal Ján Hadžega, agronóm z Hatalova. Dotácie by sa mali stať realitou v budúcom roku.
