Vyše 80 listín z archívov z celého Slovenska bude verejnosti prístupných oddnes do 2. februára budúceho roku. V rámci expozície sa vyníma matričný záznam o narodení Milana Rastislava Štefánika, iluminované listiny zdobené zlatom ako erbové listiny pre Bratislavu či rozsudok nad Jurajom Jánošíkom. Výstavu otvorili pri príležitosti 20. výročia vzniku Slovenskej republiky.
Najstarší rukopis textu Janka Matušku Nad Tatrou sa blýska v denníku V. P. Tótha z r. 1844
Janko Matúška napísal povodnú báseň Nad Tatrou sa blýska v r.1844. Vyšla anonymne a o jej autorstve sa viedli spory, ktoré sa vyriešili až po 1. sv. vojne. Dnešnú hymnu si začali pospevovať búriaci sa štúrovskí študenti v Bratislave. Na Matúškovo odporúčanie sa text spojil s melódiou slovenskej ľudovej piesne Kopala studienku. Do konečnej podoby ju upravil hudobný skladateľ a teoretik Ladislav Burlas.
Matričný záznam o narodení M. R. Štefánika v matrike evanjelického farského úradu v Košariskách
M. R. Štefánik (1880 – 1919) bol významný vedec najmä v oblasti astronómie, politik a vojak. Počas 1. sv. vojny pôsobil ako pilot – pozorovateľ, dostal sa do najvyšších politických a vojenských kruhov Francúzska. Propagoval česko-slovenskej myšlienku, bol podpredsedom Čs. národnej rady. Pri návrate do vlasti už ako francúzsky generál a čs. minister vojny zahynul pri tragickej leteckej nehode pri Vajnoroch.
Rozsudok nad Jurajom Jánošíkom (1688-1713)
Juraj Jánošík bol slovenský zbojník, ktorý podľa povesti bohatým bral a chudobným brával. Narodil sa v Terchovej, pridal sa do Rákociho povstania a neskôr sa zoznámil s vodcom zbojníckej družiny Tomášom Uhorčíkom. Po tom, čo mu pomohol ujsť z väzania sa dali na spoločné chodníčky. Jánošík bol obvinený z viacerých lúpeží a aj z vraždy kňaza Juraja Vertíka. Súd mu po niekoľkých mučeniach udelil trest smrti obesením na hák v Liptovskom Mikuláši.
