Ako 8-ročný prežil besnenie nacistov, ktorí v marci 1945 vtrhli do Kališťa a zavraždili 42 ľudí. Dedinka zmizla zo zemského povrchu, ale v srdci Slavomíra Palúcha zostala hlboko vrytá. Dokonca si želal, aby mu hrsť hliny z Kališťa vložili do hrobu.
Na každoročnom stretnutí v Kališti stál Slavomír Palúch pri kamenných základoch, ktoré zostali z jeho rodného domu. Prežil tu detstvo a s každým sa vďačne podelil o spomienky na kruté peklo, ktoré prežil.
„Bolo skoro ráno, napadli nás, lebo sme pomáhali partizánom. Nahnali nás do jedného domu a hovorili, že nás všetkých postrieľajú a spália. Niektorých ľudí nahnali pred kaplnku a ozývala sa streľba. Domy už horeli a v nich boli ľudia,“ spomínal so slzami v očiach dôchodca, ktorý býval v Slovenskej Ľupči neďaleko Banskej Bystrice.
„Stál som vonku a na rukách som držal sestričku vo vankúšiku. Obaja sme plakali a ja som sa veľmi bál. Všetko mám stále pred očami. Nemci povedali, že všetko zapália a kto bude utekať, toho zastrelia. Potom odišli a my sme prežili,“ dodal so slzami v očiach pred rokom Slavomír Palúch, ktorý poslednýkrát vydýchol v kruhu milovanej rodiny.
„Držali sme sa za ruky. Celý život mal zdravotné problémy, ale pritom bol veľmi veselý a Kalište miloval. Už vlani však nebol v Kališti sám sebou. Tešili sme sa, že 19. júna oslávime 49. výročie svadby. Žiaľ, už sa toho nedožil,“ povedala s plačom manželka Mária (72).
Besnenie nacistov v Kališti
Kalište bola kedysi obec s 200 obyvateľmi. Nemci ju vypálili 18. marca 1945. Zavraždili vyše 40 osôb, medzi nimi obyvateľov dediny, ale aj ranených partizánov, ktorí sa ukrývali v provizórnej poľnej nemocnici. Deviatich chorých na týfus upálili zaživa. Obec zanikla, pripomínajú ju iba dva zrekonštruované domčeky, kaplnka, pamätník obetiam a Sad života. Kalište je národnou kultúrnou pamiatkou.
