Neváhali prejsť tisíce kilometrov. Belgičan Romain (21) dorazil z Belgicka dokonca stopom. Maká spoločne s nadšenými kolegami, ktorí pohodlie Paríža, Barcelony, Taiwanu či Bukurešti vymenili za stany pod hradom. Život na hrade je pre nich dobrodružstvo.
Zahraniční dobrovoľníci na hrade, ktorý kedysi patril rodu Drugetovcov, strávia dva týždne. Už prvý deň ich očarilo romantické prostredie. Romain Rosseau (21) z belgického Namuru dokonca prišiel stopom. „Cestoval som šesť dní. Ušetril som a stretol zaujímavých ľudí. Som nezamestnaný, tak som chcel skúsiť niečo nové,“ vraví Belgičan, ktorý by najradšej študoval históriu. Jeho kolega z Rumunska prišiel za duševným oddychom.
„Som právnik a toto je moja dovolenka. Pracujem intelektuálne, fyzická práca predstavuje pre mňa oddych. Nikdy som na Slovensku nebol, no milujem Karpaty,“ prezradil Cristian Capisizu (25) z Bukurešti. Spolu s ďalšími dobrovoľníkmi sú na hrade cez agentúru Inex. Strávia tam dva týždne naplnené pre nich exotickými zážitkami. Nocovať budú v stanoch, denne si zamakajú aspoň šesť hodín. Pracujú zadarmo, iba za stravu, miestni pre nich pripravujú domáce špeciality.
Miestnym aktivistom zo Združenia za záchranu Brekovského hradu sa pomoc veľmi zíde. „Budú pre nás pomocnou pracovnou silou. Pomôžu nám kopať, vynášať a ukladať kameň, tiež preosievať zeminu,“ teší sa Stanislav Macinský (39) zo združenia. Na hrade pracuje už tretí rok 23 ľudí, ktorí sa snažia pamiatku zakonzervovať.
Vykopú aj hradného pána?
Brekov vznikol koncom 13. storočia, v ruinách je od roku 1684. Viaže sa k nemu povesť o tom, ako sa hradný pán Barkóci ulakomil na koňa svojho sluhu Miša Maťuku. Ten minul všetky úspory na zúboženého koníka, staral sa oňho a vypiplal ho na poriadneho žrebca. Zapáčil sa aj Barkócimu, Miša krivo obvinil, že mu koňa ukradol a privlastnil si ho. Mišo pána preklial a Barkóci sa prepadol do zeme. Dodnes vraj blúdi okolo hradu v podobe čierneho koňa.
