Na zemi žili už pred 300 miliónmi rokov. Najnovšie zistili, že tieto pavúkovce nie sú dravce, ako doteraz vedci predpokladali. Živia sa sinicami, na ich zber im slúžia špeciálne ústne ústroje. Tento objav publikovali aj prestížne odborné časopisy Plos One a New Scientist.
Šťúrovky druhu Eukoenenia spelaea fascinujú vedcov z Prírodovedeckej fakulty UPJŠ už pätnásť rokov. Len za 1,5-milimetrovými pavúkovcami chodia aj na časté výpravy do ťažkého jaskynného terénu. „Sme štyria v tíme. Prvýkrát sme šťúrovky na Slovensku objavili v roku 1999 v Ardovskej jaskyni. Hľadáme ich na hladine jazierok alebo na rozkladajúcom sa dreve,“ hovorí vedúci Katedry zoológie Ústavu biologických a ekologických vied Prírodovedeckej fakulty UPJŠ v Košiciach Ľubomír Kováč.
Šťúrovky sú u nás veľmi vzácne, vyskytujú sa najmä v pôdach tropických lesov. Na zemi žili už v prvohorách, teda pred 300 miliónmi rokov. Košickí prírodovedci spoločne s kolegami z Karlovej univerzity a Biologického centra AV ČR zistili, že nie sú dravé ako iné pavúkovce. „Snímka elektrónového mikroskopu ukázala, že vpredu na hryzadlách nemajú zuby, ale akési kefky na zbieranie potravy. Rezy šťúroviek ukázali sinice v tráviacom trakte, čo potvrdila snímka z konfokálneho mikroskopu na našom pracovisku,“ vysvetľuje Kováč. Tento prekvapivý objav publikovali aj prestížne časopisy. Sinice však nie sú asi jedinou potravou dávnych živočíchov. Vedci pripravujú analýzu DNA, na základe ktorej by zistili, čím sa ešte živia.
Šťúrovky (Palpigradi)
- slepé biele živočíchy s podlhovastým tielkom dlhým 1,5 - 2 mm
- na Slovensku sa vyskytuje jediný druh Eukoenenia spelaea
- hryzadlá sú pri ústnom otvore článkované, hmatadlá predĺžené
- majú štyri páry nôh
- orientujú a pohybujú sa dlhým článkovaným bičíkom s množstvom zmyslových chĺpkov
