Prví interpreti predviedli svoju hru vo výške 2 250 m n. m. a ich poslucháčmi boli unavení turisti. Klávesy na chate nezneli po prvý raz. V roku 1955 do nej vtedajší chatári Oldřich Bublík a Miroslav Jílek st. zohnali staršie harmónium, ktoré vyniesli piati horolezci zo Svitu.
„Harmónium bolo roky v stodole pod slamou na Popradskom plese. Odmontovali sme z neho, čo sa dalo, a uložili na krošne. Hlavný diel sme pekne v rukách vyniesli na chatu,“ spomína Ivan Urbanovič st. (82), jeden z piatich nosičov harmónia. Na Chate pod Rysmi vydržalo dva roky. „Intenzívne a krásne sa na ňom hralo, ale myši zožrali mechy a stíchlo,“ dodáva Ivan Urbanovič st.
„To harmónium skončilo neslávne zavesené na lanách v jednej zo skalných stien. Mala to byť recesia. Verím, že naše piano takto neskončí. Je naladené a pripravené na ruky virtuózov,“ poznamenáva súčasný chatár Viktor Beránek (61). Prvými klaviristkami boli Lenka (36) a Katka (9), chatárova dcéra.
„Festival je kontinuálny a otvorený pre každého, kto splní štyri podmienky: musí vyjsť na chatu, musí vedieť hrať na hudobný nástroj, musí zahrať aspoň jednu skladbu pred tajnou a anonymnou porotou a musí neustále šíriť dobré meno nášho festivalu,“ dodáva chatár Viktor, ktorý nechce prezradiť, ako sa piano na chatu dostalo.
