Niektoré priestory, ktoré na prvý pohľad vyzerajú ako súčasť areálu v Mlynskej doline, sa v skutočnosti nachádzajú v ateliéroch Jojky, respektíve v ich bezprostrednej blízkosti. Ako to presne je, nám vysvetlil režisér Braňo Mišík.
„Pri systéme denných či dlhodobých seriálov je nakrúcanie iba v reálnych priestoroch absolútne nereálne,“ smeje sa režisér a vysvetlenie je jednoduché - kvôli času. „Aby sa dokázal naplniť výrobný plán, musíme točiť určitý počet obrazov v ateliéri. Bohužiaľ,“ dodáva.
Žiadne atrapy
V ateliéroch na Kolibe preto vznikli aj niektoré zvieracie expozície - konkrétne ide o terárium a exteriér aj interiér klietky pre šelmy. „Bolo to nevyhnutné. Pri nakrúcaní využívame šelmy z pražského cirkusu a tie sme nemohli zobrať pre karanténu do Zoo v Bratislave. Aby sme mohli s nimi urobiť požadované scény, vybudovali sa na Kolibe klietky.“ Pozor však, nejde len o nejaké atrapy pre efekt na kameru. „Je to reálna klietka, postavená presne tak, ako treba,“ smeje sa B. Mišík. „Musí to tak byť, aby sa nič nestalo štábu.“ Pri jej stavbe televízni tvorcovia všetko konzultovali s odborníkmi. „Hlavní konzultanti sú naši kolegovia zo zoo, s ktorými riešime aj také veci, čo danému zvieraťu môžeme dať žrať, ako s ním robiť vyšetrenia, aké rekvizity použiť. No netreba zabúdať na to, že v televízii vždy prichádza k určitej štylizácii, a tak je to aj, pokiaľ ide o priestory pre zvieratá.“
Česká vstupná hala
V ateliéroch vznikli aj miestnosti určené na prípravu jedla pre zvieratá, respektíve vyšetrovňa, kde úraduje Táňa Pauhofová alias Dominika. „Pokiaľ ide o prípravovňu jedla, inšpirovali sme sa pri jej vytváraní skutočným priestorom pri pavilóne šeliem v Zoo v Bratislave. Ale tá vyzerá inak, nejde o identickú kópiu, no nie je to ani vymyslený priestor,“ objasňuje režisér a zároveň dodáva: „Všetky priestory, ktoré v seriáli sú, sú vytvorené na základe reálneho podkladu. Napríklad vstupná hala do zoo... Naša bratislavská takú nemá, ale inšpirovali sme sa Zoo Dvůr Králové.“
Pravda je taká, že nejde len o efektnú vstupnú halu. Bratislavská zoo, najmä v porovnaní s inými európskymi metropolami, nepôsobí práve najmalebnejšie. Ako sa s tým tvorcovia popasovali? „To, čo je v nej pekné, sa snažíme čo najlepšie ukázať. Vždy je to o kamere, čo vidí a čo nie,“ rozpráva B. Mišík. „Nemôžem povedať, že všetko v nej je zlé, možno je to nesúrodo rozmiestnené po tom priestore, ale sú tam aj veľmi pekné veci. Ale na druhej strane robí sa nám v nej veľmi dobre nielen vďaka tým priestorom, ale hlavne kvôli tým ľuďom, ktorí v nej pracujú. Mnohé scény sú také, aké sú, hlavne vďaka zamestnancom zoo.“
Zaujímavé pritom je, že hoci každému je jasné, kde sa dej odohráva, ani raz nie je seriálová zoologická záhrada označená ako bratislavská. „Konkrétne nie,“ súhlasí B. Mišík. „No seriál je zasadený reáliami do Bratislavy, vidieť tam Hrad, televíznu vežu...“
Výnimka z pravidla
Kým doteraz sme hovorili o priestoroch, ktoré boli umelo vytvorené v ateliéroch a vy by ste ich v bratislavskej zoo hľadali márne, je tu aj jedna výnimka. Priamo v priestoroch zoologickej záhrady, konkrétne v hornej časti pri nosorožcoch, totiž vyrástla seriálová vstupná brána do zvieracieho sveta. „Vybudovali sme ju preto, že podľa mňa chýba v bratislavskej zoo taký trochu majestátnejší vstup. Povedali sme si, že toto je cesta,“ vysvetľuje B. Mišík. „Hľadali sme priestor, aby to bolo v prírode, aby to nebolo utopené niekde pri diaľnici a architekt prišiel s takýmto zaujímavým riešením, ktoré sa mi veľmi páčilo. Myslím, že to bolo super rozhodnutie, lebo čo počúvam, veľa detí sa chce ísť pozrieť práve na tú bránu.“
Ani zoo - ani ateliéry
A na záver spomenieme ešte jeden iný prípad. Niektoré scény s tigrami sa totiž točia v známej Oáze sibírskeho tigra v Kostolnej pri Dunaji. „Je to fenomén. Tu vidíte, čo sa dá urobiť, keď ľudia milujú zvieratá, že dokážu vybudovať takúto zvláštnu oázu, ktorá funguje na dobrovoľnosti,“ rozpráva B. Mišík. Skvelé pre tvorcov je to, že tigre sú krotké, no ak by ste si mysleli, že v porovnaní s bratislavskou zoo tu majú väčší pokoj od návštevníkov, opak je pravda. „Bol som prekvapený, koľko ľudí tam chodí,“ dodáva režisér.
