Úrady tak môžu v rámci spoluúčasti na financovaní starostlivosti odoberať žiadateľom o azyl cennosti a hotovosť nad 10-tisíc dánskych korún (1340 eur). S návrhom, proti ktorému protestoval rad organizácií obhajujúcich ľudské práva, vyslovila súhlas drvivá väčšina poslancov.
Vyberanie peňazí od žiadateľov o azyl v rámci spoluúčasti nie je v Európe len záležitosťou Dánska. Napríklad vo Švajčiarsku si vysídlenci hľadajúci azyl môžu zo zákona ponechať len majetok do výšky 1000 frankov (900 eur), všetko ostatné musí odovzdať. Spoluúčasť umožňuje aj nemecký azylový zákon. Podľa agentúry DPA ho uplatňujú Bavorsko a Bádensko-Württembersko. Platby čakajú na cudzinca takisto v slovenských zaisťovacích zariadeniach.
Súčasťou balíka opatrení bolo aj sprísnenie podmienok na prisťahovanie rodinných príslušníkov. Tí, ktorí nezískajú azyl, ale nižšiu formu právnej ochrany, budú namiesto jedného roka musieť počkať tri roky, kým budú môcť požiadať o zlúčenie rodiny. Samotný proces môže ale od podania žiadosti trvať aj niekoľko rokov.
Dánsko bude tiež novo vyžadovať pre získanie trvalého pobytu vyššiu úroveň znalosti dánčiny. Žiadateľ bude navyše musieť doložiť, že v uplynulých troch rokoch najmenej 2,5 roka pracoval. Doteraz sa vyžadovalo zamestnaní v celkovej dĺžke tri roky za uplynulých päť rokov.
