Spolu s ním a ďalšími členmi katolíckeho disentu organizovali v roku 1988 najväčšie vystúpenie proti komunistickému režimu vo vtedajšej ČSSR . Na sviečkovej manifestácii sa zišli tisícky ľudí a so sviečkami v rukách vyjadrili nespokojnosť s nedodržiavaním ľudských a najmä náboženských práv vo vtedajšom Československu.
Kardinál Korec bol za biskupa vysvätený ako 27-ročný. „Málokto si však uvedomuje, že keď ho v roku 1960 odsúdili na 12 rokov väzenia, bol vlastne zverejnený a predstavený Slovensku aj svetu,“ konštatuje Mikloško, ktorý nepochybuje o tom, že zosnulý emeritný biskup bol ústrednou postavou v presadzovaní náboženskej slobody v bývalom Československu. Všetko čo prežil, celý jeho príbeh je podľa neho legendárny a presahuje význam Slovenska, pretože príchodom komunizmu v roku 1917 začal príbeh tajnej cirkvi v komunistických krajinách.
„Dnes už vieme, že v Rusku, na Ukrajine aj v Rumunsku všetkých tajných biskupov vyvraždili. Na Slovensku zostal Korec zvláštnym a nepochopiteľným spôsobom pod ochranou Božej ruky až do dnešných dní, keď zomrel,“ zdôrazňuje. Príbeh kardinála Korca je bez pochýb osobitým príbehom aj v rámci tajnej cirkvi vo svete. „Prvý tajný biskup na Slovensku bol Pavol Hnilica, ale ŠtB ho rýchlo objavila a vydali na neho zatykač. Stihol ešte vysvätiť Korca a tajne emigroval. Korec potom vysvätil biskupov Kalatu a Dubovského. Bola to jedinečná línia tajných biskupov,“ vysvetľuje Mikoško.
Ján Korec však napokon túto líniu ťahal ďalej sám. „Jediný tu zostal, pretože biskupi Hnilica a Kalata museli utiecť a biskup Dubovský sa utiahol do ústrania. Korec bol vynikajúci teológ, ktorý napísal asi 60 kníh. Stále to bol biskup uznávaný po celom svete,“ dodal na záver politik, ktorý verí, že takého kardinála ešte budeme mať.
