Odkedy sa stala najznámejšou slovenskou svokrou, dokonca ju na ulici zastavujú mladí ľudia s konštatovaním, že aj oni by chceli takú dobrú svokru. I keď má pocit, že dnešná generácia nie je zvedavá na skúsenostistarších...
Ste najznámejšia slovenská svokra...
Akože najznámejšia? Zatiaľ jediná. Neviem o tom, že by som mala konkurentku, myslím televíznu.
Teší vás takéto označenie? Predsa len – o svokrách sa akosi automaticky hovorí, že sú väčšinou zlé.
Áno, teší, pretože na ulici ma zastavujú mladí ľudia vo veku mojich detí a hovoria mi, ako radi svokru pozerajú a že sa mnohokrát v príbehoch nájdu. Som prekvapená z takej veľkej sledovanosti, nebola som na to pripravená.
Bola už aj taká rodina, ktorá vás po vašom príchode k nim odmietla?
Nie, to sa nestalo. No, naopak, áno, pretože som odmietla dve rodiny hneď po prvom natáčacom dni. Nepovažovala som za podstatné, aby sme tam boli, lebo som zistila, že zahrali veľké divadielko na komisiu, ktorá príbehy do Svokry vyberá. Napísal napríklad jeden muž a prosil, aby sme mu pomohli, pretože ho odmietali vlastné deti a vraj on im vždy všetko dal. Prišli sme do rodiny a zistili sme, že to bol jeden krutý tyran, ktorý deti neskutočne bil. Nepovažovala som za vhodné púšťať sa do riešenia tohto prípadu a ísť proti jeho deťom.
Prečo si myslíte, že sa ľudia so svojimi problémami obracajú na televíznu svokru?
Sú to väčšinou ľudia bez mamy a z detských domovov, nemajú sa komu zdôveriť so svojimi problémami. Nemajú tiež základné návyky, nevedia, ako upratovať, gazdovať – to je väčšinou obrovský problém. Zaháňajú smútok fajčením a pitím, lebo to je ich najväčšie potešenie. Čo sa týka emócií, tak to je už úplne zlé, pretože keď to nedostali od rodičov, nedokážu to dať ani svojim deťom. Učím ich teda variť, pomôžem im zadeliť peniaze, poradím, objímem. V dospelosti som zistila, že Pán Boh ma obdaril byť pre ľudí bútľavou vŕbou. Zrejme je to aj tým, že keď prídem do nejakej rodiny, tak sa nad nich nevyvyšujem, neoblečiem sa ako princeznička. Chcem sa tým ľuďom čo najviac priblížiť. Nemusím sa pretvarovať a viem im pomôcť, lebo sa mi otvoria.
Aká by mala byť podľa vášho receptu správna svokra?
V prvom rade si vždy musí vedieť zahryznúť do jazyka, viem to podľa seba. Mám pocit, že dnešná mládež nie je zvedavá na naše skúsenosti. Každý túži padnúť na hubu sám a chce sa učiť na vlastných chybách. Viem, že sto vecí by som urobila inak ako moje deti, ale vidím, že to chcú vyskúšať, tak im na to dám priestor. Takže som vcelku znesiteľná svokra. (smiech) Keď však vidím, že v nejakej sfére už veľmi tlačí topánka, potom som nekompromisná a poviem svoj názor.
Ste druhýkrá vydatá a tentoraz šťastne už 37 rokov. Keď ste mali problémy vo svojom prvom manželstve, komu ste sa zdôverovali?
Mama si ma vtedy nechcela vypočuť. Medzi mnou a prvým mužom bol 24-ročný vekový rozdiel a ja som bola jeho treťou manželkou. Povedala mi, aby som jej nič nehovorila, že som si ho sama vybrala, aby som s ním teda žila. Babka bola jediná, ktorej som sa vždy zdôverila. Tá ma naučila aj výborne variť.
A čo vaše tri deti? Obrátia sa na vás vždy, keď potrebujú pomoc?
Sme kamaráti, máme úžasný vzťah a zverujú sa mi so všetkým. Najmladšia Martuška mi však naposledy povedala, že sa mi nič nedá povedať, lebo to potom všetko vytáram medzi svojimi kamarátkami. No mám pocit, že tie moje priateľky, staré harcovníčky, si zaslúžia, aby som sa im zverila, nie je to klebetenie.
Takže mávate také svoje babské jazdy, keď sa stretnete a klebetíte?
Máme, nie často, lebo odkedy mi zomrela mamička, striedam sa s opatrovateľkou a starám sa o otca. Väčšinou sa vidíme, ak niektorá z nás oslavuje sviatok.
Magda Paveleková, vaša dobrá priateľka, ktorá nedávno zomrela, vám v tomto spolku určite veľmi chýba...
Čo vám poviem, zatiaľ som to nepocítila, lebo som veľmi vyťažená. Odvtedy sme však ani náš babinec nemali. Keď sa zídeme, určite si na ňu zaspomíname a úžasné je to, že všetky sme natoľko skúsené, že budeme spomínať len na dobré veci. Veľmi rýchlo sa zabúda na to zlé alebo nepríjemné. V babinci to neznamená, že všetci so všetkým vždy súhlasíme. No o tom je život, že sa stretávame s rôznymi ľuďmi. Pani Majda bola taký vodcovský typ, veľmi rada organizovala babince, ale trošku kafrala aj do nášho života. Nikdy sme jej to nemali za zlé, lebo vždy sme si povedali, že ten, kto pochoval jedinú dcéru, má nárok aj na vrtochy.
