Zaujímavé je, že tento obľúbený film vlastne ani nemal vzniknúť. Scenárista Zdeněk Svěrák (79) ho vymyslel takpovediac nasilu, keď mu zavolali z Barrandova, že čakajú revíziu na oddelení scenárov. „Jeden z námetov na film, čo je asi sedem stránok, nám totiž omylom s Láďom Smoljakom zaplatili až dvakrát. Bolo to asi 2 000 Kčs. Po rokoch sa už peniaze nedali vrátiť, takže najlepším riešením bolo napísať a odovzdať ďalší námet, ktorý by tam figuroval ako zamietnutý,“ spomínal Svěrák.
Jedinou podmienkou bolo, aby sa odohrával na vidieku a odovzdať ho mal na Barrandove hneď na druhý deň. A tak Svěrák nelenil. „Spomenul som si, že sa poznám s vodičom nákladiaka z JZD Čechtice, ktorý jazdil so závozníkom. Málo hovoril a bol stále v modrých montérkach. Vodič sa s ním rozprával ako učiteľ, ktorý ho stále kára, a mňa ich bavilo počúvať,“ opísal známy scenárista a herec. A tak bol príbeh na svete – ale od námetu po napísanie hotového scenára to trvalo dlhých sedem rokov.
Zlom v kariére
Príbeh sa zapáčil režisérovi Jiřímu Menzelovi (77), ktorý sa rozhodol, že podľa neho nakrúti film. Do hlavnej úlohy Pávka chcel Svěrák dosadiť obľúbeného herca Petra Nárožného (77), veď scenár mu tvoril priamo na telo. Lenže Menzel videl v hlavnej úlohe Mariána Labudu (70). Dokonca bolo preto medzi tvorcami aj isté napätie, ale autor scenára s odstupom priznal, že konečný výber bol dobrý.
„Nevedel som, aký je to veľký herec. Ale keď som videl prvé zábery, hneď som ho chcel,“ zložil Svěrák po rokoch poklonu Labudovi. „Svěrák sa mi viackrát ospravedlnil a skoro všetci sa ospravedlňovali, že ma zo začiatku nechceli,“ povedal vlani Labuda pre Nový Čas Nedeľa. „Je to film, ktorý v podstate určil moju kariéru.“
A na nakrúcanie dodnes rád spomína. „V jednej krčme sme mali kostymérňu aj maskérňu a to bolo prostredie, ktoré sa stalo svedkom rôznych historiek. Napríklad Julo Satinský, ktorý tiež vo filme hral, mal na Menzelovu žiadosť, hneď ako vystúpi z práškovacieho lietadla, povedať text pekne po slovensky. A keďže Julo mal zafixované, že všetci piloti rozprávajú po anglicky, čo mal pravdu, tak aj do jeho replík sa dostal anglický prízvuk. Hneď ako filmový Štefan pristál na práškovacom lietadle, povedal: ,Servus, chlapci, ako si tu žijete?‘ Takže, keď budú diváci film pozerať, nech si v tej slovenčine všimnú tú Julovu angličtinu,“ povedal s úsmevom Labuda.
„Keď som zasa ja hľadal doktora, teda Rudolfa Hrušínského, ktorý sedel v chalupe spolu s Františkom Vláčilom a nevedeli, že prídem do ostrej, Hrušínský sa ozval: ,A ty tu co děláš, Slováku?!‘ Úsmevných príhod bolo viac,“ dodal herec, ktorému manželku hrala vo filme Milena Dvorská († 71) známa ako Maruška z rozprávky Byl jednou jeden král.
Otík cvičil
Šťastnú ruku mal Menzel aj pri výbere filmového Otíka – úlohu dal maďarskému hercovi Jánosovi Bánovi (59), s ktorým už predtým spolupracoval. Maďarskému hercovi išlo stvárnenie zaostalého chlapca dokonale aj vďaka svedomitej príprave. „Chodil som medzi mentálne zaostalé deti a pohyboval som sa medzi nimi. Pozoroval som ich takzvané anomálie, aby som rolu dokázal vierohodne zahrať,“ priznal v jednom rozhovore. Dokonca si preto na zuby nasadzoval protézu, lebo mentálne postihnuté deti majú často problémy s pokazenými zubami. O čo viac takto vyzeral vierohodne, o to ľahšie to mal s češtinou – vďaka protéze nemusel ani poriadne artikulovať.
Prchký Čepek
K výrazným postavám filmu patril aj šofér kombajnu Turek v podaní Petra Čepka († 54), jeho nevernú manželku si zahrala Libuše Šafránková (61). O Čepkovi a jeho náture koluje veľa povier, svetlo do jeho života vniesla v jednom rozhovore hercova dcéra Petra. „Bol to priamy človek, ktorý hovoril pravdu do očí, občas cholerik. Vytočiť ho dokázalo hocičo, ale trvalo to vždy iba chvíľu... Keby som si odmyslela tú chorobnú žiarlivosť, tak mal povahu asi ako Turek. Otec keď sa niekedy napil, tak mal chuť s ostatnými merať si sily.“
Na nakrúcanie Vesničky dodnes spomínajú s nadšením v obci Křečovice, asi 60 km od Prahy. Z veľkej časti to tam vyzerá rovnako romanticky ako vo filme. Veď aj preto pred 30 rokmi filmárov táto malá obec očarila – zohnať totiž obec, kde by nestáli betónové komunistické „kocky“, bol už vtedy problém. Iba vraj v susednej dedine nemajú na Vesničku dobré slovo – bývala tam totiž rodina Rákosníkovcov a tým prekážalo, že Otík, ktorý mal také priezvisko, hrá vo filme hlupáčika.
Legendárne hlášky
- Turek: Vem si plavky, pojedem se vykoupat, teď tam nikdo nebude. Jana: Já se koupat nemůžu! Turek: Tak se budeš dívat, jak se koupu já!
- Pávek: Vy jste se zase kochal, že jo, pane doktore? Vy jednou špatně skončíte, pane doktore. Doktor: To každej, Karle.
- Otík: Pane Pávek, já nechci k Turkovi! Pávek: Už sem řek, po žních jdeš k Turkovi! Turek: Cože? Ke mně? Leda až pokvetou hrábě! Pávek: Si je doma prohlídni, možná už mají pupeny!
- Doktor: Ze sedmýho? Pávek: Z jinýho nepiju.
- Rambousek: Pane doktore, vy všechno zlehčujete. Já nejlíp vím, jak mi je. Já už tady dlouho nebudu. Doktor: Chceš lázně, Bedřichu? Rambousek: Nechci, to mi nedělalo dobře. Doktor: Tak jeď k moři. Zavři hospodu a jeď. Rambousek: Tam jsem byl. Předloni. Tam trpím průjmama. Doktor: Tak jeď do Tater. Rambousek: Já nesnáším vejšky. Doktor: Tak víš, kam jeď? Jeď do Pelhřimova. Prohlídni si krematorium, ať víš, do čeho jdeš... Další!
- Sekretárka: Dáte si čaj nebo kávu? Riaditeľ: Nebo něco ostřejšího? Otík: Rohlík.
