Slávnostný akt sa uskutočnil na spomienkovej akcii usporiadanej pod otvoreným nebom v meste Vagharšapat, sídle Arménskej apoštolskej cirkvi, 20 kilometrov od hlavného mesta Jerevanu. Slávnosť, na ktorej sa zúčastnili cirkevní i štátni predstavitelia, pripomenula začiatok masového vyvražďovania Arménov v roku 1915 a konala sa za jasného slnečného dňa v Ečmiadzinskej katedrále zo 4. storočia. Agentúra Reuters zdôraznila, že ide o prvé kanonizácie po 400 rokoch, ku ktorým dala Arménska apoštolská cirkev súhlas.
Ceremónia trvala dve hodiny a skončila sa symbolicky o 19.15 h, keď 100-krát zazneli zvony, čo zopakovali aj arménske kostoly vo svete. "Kanonizácia mučeníkov genocídy prináša životodarný nový dych, milosť a požehnanie nášmu národnému i cirkevnému životu," povedal počas slávnosti najvyšší predstaviteľ Arménskej apoštolskej cirkvi, katolikos Karekin II. Zatiaľ čo Európsky parlament, Francúzsko a ďalšie krajiny nazývajú spomínané vyvražďovanie Arménov genocídou, iné krajiny vrátane USA sa tomuto slovu vyhýbajú. Turecko tvrdí, že nešlo o organizovanú likvidáciu Arménov a že neexistujú dôkazy o tom, že by osmanské orgány vydali niekedy takýto príkaz.
Na piatkových akciách usporiadaných pri príležitosti 100. výročia začiatku genocídy Arménov sa očakávajú desiatky delegácií vrátane prezidentov Francúzska, Ruska, Srbska a Cypru. Akcie sa začnú pri pamätníku na vrchu kopca a skončia sa večerným pochodom so sviečkami. Arménsky prezident Serž Sarkisjan v stredu povedal, že je pripravený normalizovať vzťahy s Tureckom a tento proces by nemal byť ničím podmienený. To znamená, že Arménsko nebude od Turecka žiadať, aby Ankara uznala, že počas prvej svetovej vojny došlo ku genocíde Arménov osmanskými Turkami.
